Friend in the dark

2.

Nízka, útla postava dievčatka stála pred veľkou poschodovou budovou. Školou. Jedna z opatrovateliek ju schmatla za ruku a ťahala ju ku veľkým vchodovým dverám. 

"Správaj sa slušne!" sykla na ňu a  surovo ju strčila do sivej budovy.
Evangeline nesmelo prešla chodbou až prišla ku dverám riaditeľne. Opatrovateľka zaklopala a spolu s plavovlasou sirotou za chrbtom vošla dnu. 

"Vy musíte byť slečna Middleton a toto musí byť Evangeline, nemám pravdu?" povedala milo riaditeľka s francúzskym prízvukom, "som Madam Leprince, riaditeľka tejto školy." 

Aj keď sa riaditeľka tvárila nesmierne milo, za maskou dokonalej riaditeľky sa skrývala krutá žena s prísnym spôsobom výuky. Po krátkej konzultácii medzi riaditeľkou a opatrovateľkou, zostala v miestnosti iba ona spomínaná riaditeľka a Evangeline. 

"Tak, Evangeline. Pracujem tu už 30 rokov a ešte nikdy mi neprišla žiadosť o učenie tak problémovej siroty ako si ty." riekla uštiapčne, pričom si premeriavala Evangeline od hlavy po päty. Madam Leprince sa posadila za veľký dubový pracovný stôl. Niečo si zapísala na papier a svoj pohľad opäť upriamila na dievča. "No tak hádam pôjdeš na vyučovanie, nie!?" povedala, vyhnala Evangeline z kancelárie a zaviedla ju do jej triedy. Po ich príchode nastalo v triede hrobové ticho. 

"Deti toto je vaša nová spolužiačka Evangeline." oznámila opäť milo. Celá trieda zborovo odpovedala: "Ahoj Evangeline," a vyučovanie sa mohlo začať. Učiteľka si na Evangeline ihneď zasadla. Netolerovala to, že nemá napísanú esej aj keď jej dievča vysvetľovalo, že je v škole prvý deň a o eseji nevedela. Tiež netolerovala to, že Evangeline nevie písať, čítať a ani počítať. Takže hneď prvý deň odchádzala naspäť do sirotinca s listom pre Madam McDowell, červeným lícom, pretože jej dala učiteľka facku za to že nič nevedela a keď sa snažila učiteľke vysvetliť, že je v škole prvý krát, učiteľka jej slušné vysvetľovanie pochopila ako vrcholnú drzosť.

...

"Chovala sa drzo a nerešpektovala moje spôsoby výuky!?" zakričala Madam McDowell. Z očí jej šľahali blesky. Evangeline stála v kúte jej pracovne a ticho plakala. Jej kričanie znelo ako rev zúrivého medveďa.

 "Nerev mi tu a láskavo mi vysvetli ako si si to predstavovala. Že prídeš do školy v ktorej sa budeš chovať drzo a urobíš hanbu celému detskému domovu, teda hlavne mne!?" neprestávala kričať, "ja sa tu snažím z takých nepodarených a nechcených detí ako ty vychovať slušné mladé dámy a nie chuligánov!"

Ostatné deti by sa začali obraňovať, kričať, ale Evangeline vedela, že by jej to nič nepomohlo, preto že by ju aj tak nik nepočúval. Dnešok bol ale výnimkou. Mala chuť Madam McDowel vykričať, že za všetko môže ona.

Že ona ju nedala do školy, keď mala šesť rokov ako každé iné dieťa a preto jej dnes priniesla list.

Že ona ju nútila potláčať v sebe všetky emócie a preto si ju nechceli adoptovať lebo bola divná.

Že ona mohla za VŠETKO!