Friend in the dark

1.

Sirotinec Madam McDowell sa budil do nového slnečného dňa. Vtáky veselo štebotali, kuchárky chystali raňajky a deti odeté v uniformách pochodovali do jedálne. Jediná Evangeline na raňajky opäť meškala. 

Všetky deti chodia budiť vychovávateľky, len na Evangeline vždy nejako zabudnú. Veď kto by aj nie? Izba na konci chodby s ošarpanými dverami, dieťa ktoré je tu už 8 rokov a robí samé problémy...

Sedela na kraji posteli a dívala sa na tú vedľajšiu. Zo začiatku tu bol s ňou Sebastián, ale adoptovali si ho minulý rok. Bol jej jediný skutočný kamarát a jeho odchodom... sa začala báť. 

Odlúčila sa od sveta a vytvárala si ten vlastný. Priala si aby si aj ju adoptovali ako všetky deti, no veľké deti už nikto nechce a keď bola malá ľudom prišla divná. Sedávala vždy sama v kúte izby a sedela. Nerobila nič. Zo začiatku ani nerobila problémy. Zmenilo sa to vtedy keď za ňou prišiel doktor. Rozprával sa s ňou a ona si spomenula na deň kedy prišla o celú rodinu.  Potom sa jej divnosť ešte zhoršila. Začala robiť problémy, každému vyčítala že musí byť v tejto hroznej budove a jej jediný kamarát bol Sebastián, lebo ju chápal. A on odišiel. 

Odobrala sa na jedálne kde ju čakala nahnevaná vychovávateľka.
"Kde si bola?! Raňajky už končia!" vyštekla na ňu a z uší sa jej takmer dymilo. Ona mohla povedať že ju nikto nebol zobudiť, ale kto ju počúval? Správne nikto. Vychovávateľku so sklopenými ušami obišla a sadla si za prázdny stôl. Do tvrdých cereálií si naliala studené mlieko a raňajky zjedla.

 Po raňajkách si to namierila rovno do kuchyne a začala umývať riad. Už to robila zo zvyku. 

"Zase neskoro?"  spýtala sa škodoradostne tučná kuchárka.
"Áno." odpovedala Evangeline. Keď všetok riad umyla odobrala sa do izby. Kvôli jej divnosti nechodí ani do školy, zatiaľ čo všetky ostatné deti áno. Veľmi sa nudila. Rozhodla sa zájsť za Madam McDowel. Podišla ku jej dverám a zaklopala. Keď sa ozvalo "Áno?" vošla dnu.

" Koho nám to sem čerti nesú, chcela by si ešte jeden trest za to že si prišla zasa neskoro?" povedala uštipačne pričom si pohľadom premeriavala útlu postavu malého dievčatka.

"Prečo nemôžem aj ja chodiť do školy?" spýtala sa rovno.

"Lebo.. môžme.. Dobre. Zajtra pôjdeš do školy s ostatnými deťmi, ale budeš sa správať slušne! Ak mi na teba príde len jediná sťažnosť asi vieš kde budeš cez noc. A teraz von!" dopovedala Madam McDowell a Evangeline sa cítila šťastná. Síce sa trochu bála, ale bola šťastná že bude aspoň trochu ako ostatné deti.