[ Submisiv ]

Ďalší útek

Louis

Obrovský výbuch zatriasol celým mojim domom a ja som sa okamžite rozbehol k miestu výbuchu.

Neprekvapilo ma keď som zbadal ležať Harryho na trávniku ale nič sa nemohlo vyrovnať môjmu prekvapeniu keď som zbadal vybuchnutú kuchyňu kúsok od neho. 

Nemohol som sa ani diviť.

Ten chlapec mi vyhodil do vzduchu  polovicu môjho domu !

"Harold!" Vykríkol som naňho. Mohol som sa od strachu pomaly ak posrat pretože som nevedel kde sa môže s tym svojim chutnym zadockom nachádzať a on my vyhadzuje do luftu dom !

"Mohol som umrieť od strachu o teba a ty urobíš toto!" Vykríkol som naňho naštvane. Vytiahol som ho na jeho chude roztrasené nohy,  ktoré boli pred pár dňami omotane okolo môjho pásu a krčovito ma zvierali aby som od neho nemohol odstúpiť a zahľadel som sa do tých veľkých zelených smaragdov.

"Porušil si pravidlá Harry a nepozeraj mi do očí " zavrčal som naňho a on,ich okamžite sklonil k zemi.

Toto nebolo kvôli pravidlám. Vedel som,že keby som sa pozeral do jeho zelených smaragdov, ktoré boli mojou slabosťou okamžite by ma obmäkčil a celý môj hnev by vyšiel navnivoč.

"Porušil si prvé pravidlo, druhé , odporoval si mi a hlavne si ohrozil svoj život" vravel som mu karhavo kým on predomnou stál s hlavou k zemi s rukami za chrbtom a nohami pri  sebe.

Na pohľad dokonalý submisiv.

"Ja" začal svojim hlaskom ale ja som ho rýchlo stopol. "Mlč Harry. Musíme sa odtiaľto čo najrýchlejšie dostať lebo sa môže blížiť polícia a ty si ešte stále vyhlásený za nezvestného" povedal  som mu tvrdo.

"Teraz pôjdeš do zbytku domu za Niallom nech ta ani nenapadne utiecť lebo za to budeš platiť viac ako len pornom to ti garantujem" povedal som mu a dal som  mu slabý bozk do vlasov predtým ako sa rozbehol smerom k Niallovi ,teda aspoň som si to myslel. 

Harry

Hneď ako som zašiel za vysoký živý plot rozbehol som sa ako  o život. Moje kroky však nesmerovali smerom k domu ale skôr preč z jeho útrob smerom k veľkej železnej bráne.

Vždy ju strážili ozbrojený muži ale teraz boli všetci preč. Výbuch kuchyne zalarmoval celý dom a nie len Louisa.

Cítil som,že každým jedným mojim krokom sa blížim čoraz rýchlejšie k slobode. Bol som už len kúsok.

Mohol by som povedať,že som už na bruškách svojich prstov cítil chladný povrch železnej brány. 

Lenže ,vždy sa objaví niečo zlé.

Tak ako v každom príbehu ale ,ktoré všetko skomplikuje. Takmer neviditeľné slovo ale tak dôležité.

Premna bolo Ale teraz obrovské paže ktoré ma chytili za pás a ťahali preč od brány.

"Nie!" Vykríkol som zúfalo. Už len pár milimetrov a bol by som vonku. "Prosím!" Kričal som zúfalo a naťahoval som ruky k bráne,ktorá bola teraz stredobodom môjho vesmíru.

"Toto nemôžete!" Kričal som keď ma ťahali späť k domu. Nič ma nebolelo viac ako to ,že som počul policajné autá. Moja záchrana! Bola tak,blízko.

Ešte som dlhé minúty bojoval s pazami odetými do čiernej mikiny kým mi na tvár niekto priložil bielu šatku.

Prekvapený som zapištal a hlavu som vyvrátil dozadu.

Posledné čo som videl bolo dvoje modrých očí. Jedny naštvané a nebezpečné kým v tých druhých sa odrážala ľútosť.

Niall a Louis a práve druhé meno sa opakovalo v mojej hlave predtým ako som upadol do bezednej temnoty.

Ahoj :)

Ospravedlňujeme sa vám :/ dlho nevyšla nová časť a mňa to mrzí len mám menšie problémy a na písanie tohto príbehu nebol,čas a ani chuť :/

Ale aj tak vám chcem poďakovať za neuveriteľných 1000 vote :O omg za co!?

Ďakujem,ďakujem,ďakujem :D

Ste zlaticka :D

Vote
Koment
Poteší

Boo.