prologue

592 63 6
                                    


❝A keď svetlo sveta pomaly vychádzalo, jeho ruky krvácali a oči sa strácali. ❞

Opakovalo sa to ako každodenný cyklus života.

Dýchať, či nie, nezáležalo na tom.

Živá nočná mora, ako trčím v prázdnej izbe so špinavým matracom a počítačom, ktorý veľkú miestnosť osvecoval.

Lenže celé to je realita, v ktorej trpím, pretože moje srdce vkuse bije a pľúca pracujú.




___________________________

-ľúbim vás.




offline || j.h.s + p.j.mWhere stories live. Discover now