Prebudený v snehobielej miestnosti, v bielych návlečkách, na nemocničnom lôžku.
Slnečné lúče mi pália kožu.
,,Dobré ráno, Hoseok," ozval sa hlas z béžového reproduktoru v rohu miestnosti.
,,Kde som to?" zízal do prázdna až mu opäť udrela nostalgia do mysle.
,,Bol si v dlhoročnej kóme, je zázrak, že žiješ. Snažil si sa predávkovať antidepresívami."
A utiecť pred realitou.
VOUS LISEZ
offline || j.h.s + p.j.m
Fanfiction❝A keď svetlo sveta pomaly vychádzalo, jeho ruky krvácali a oči sa strácali.❞
