,,Toto Hoseok, budú tvoje lieky proti depresiam i na insomniu," vravel postarší muž s prísnym tónom hlasu i výrazom tváre, pričom chlapec s havraními vlasmi, len malátne civel do prázdna s opuchnutými očami.
,,Tebe ich do rúk bohužiaľ nedám. Všetci vieme, čo sa stalo naposledy, neurobil si to prvý, ani posledný krát, všakže," povzdýchol si doktor, až dopísal posledné slovo, zložil okuliare spoločne s perom i zápisníkom na stôl a založil si ruky na hruď.
,,Bol som v umelom spánku dva roky."
VOCÊ ESTÁ LENDO
offline || j.h.s + p.j.m
Fanfic❝A keď svetlo sveta pomaly vychádzalo, jeho ruky krvácali a oči sa strácali.❞
