Snaží sa preplávať skrz močiar plný klamstiev a nekonečného žiaľu. Avšak tieň minulosti ho neustále prenasleduje a ťahá ku dnu.
Až dopláva na breh, s údivom zdvihne hlavu s blíži sa k ovisnutému stromu, ktorý zdobia tmavé farby. Končekami prstov sa pokúša dotknúť jeho kôry, nuž on sa pod dotykom rozplynie tak, ako jeho sny.
YOU ARE READING
offline || j.h.s + p.j.m
Fanfiction❝A keď svetlo sveta pomaly vychádzalo, jeho ruky krvácali a oči sa strácali.❞
