1.Kapitola

7 4 0
                                    

Odbila polnoc a to znamenalo, že sa začína omša.Sú Vianoce.Sviatky pokoja a mieru a hlavne pre veriacich je toto sviatok narodenia nášho pána.

...

,,Mami!Chce sa mi spať"pošepkám potichu, aby som nevyrušoval.

,,Vieš čo som ti vravela o tejto téme.Iba raz za rok je omša o polnoci a treba ju jednoducho precítiť a vydržať."odpovedala a začali sme sa modliť "Otče náš".

Keď sme sa domodlili, šli sme prijať telo Kristovo.Tú mini oblátku namočenú vo víne.Stáli sme vo veľkom rade až ma to nakoniec omrzelo.Jednoducho som si sadol a čakal, kým príde mama.No ona si nanešťastie moju neprítomnosť všimla.

,,Vráť sa späť!"zavelila mama.

,,Mňa v tom dlhom rade nebaví stáť.Je nekonečný."Odpoviem no mama trvá na svojom.

,,Samuel stupaj sem a zaraď sa predomňa.Nech ťa mám na očiach."

...

Po omši celý unavený a "vymodlený" nasadnem do auta a čakám, kým príde otec a začne šoférovať smerom domov.No samozrejme ako vždy sa zahovoril so starými 70 ročnými tetuškami, ktoré si omšu pochvaľujú.

,,Oci už poďme domov!"konečne môžem zakričať.

,,Hneď synak.Len ešte musím podpísať niekoľko papierov ohľadom omší a zastupovaných omší"odpovie a žiadne papiere ho podpisovať nevidím.Zahovára sa s tetuškami z kostola.

...

Konečne doma.Vojdem do izby a začnem sa prezliekať.No v tom vojde do izby môj otec a trochu s nahnevaným tónom hlasu povie.

,,Vraj si v kostole vystrájal, ako päť ročné decko.Vieš mi to vysvetliť?"opýta sa.

,,Bol som unavený.Je na tom niečo zlé?"

,,Vieš koľko ľudí bolo unavených ale správali sa normálne.Modlili sa a preciťovali omšu.A ty?!Ty si ani len nechcel stáť v rade čakajúcich ľudí na telo Kristovo!Niekedy mi pripadáš ako ateista!"

(Niekedy si myslím, že otec celú situáciu berie vážne.Akoby šlo o život.Bol som unavený a nemal som náladu.A to na mojej viere nič nemení.Verím a veriť budem a to za akýchkoľvek okolností)

...

Po otcovej prednáške sme si sadli za stôl s jedlom.Konečne prišla moja najobľúbenejšia časť tohto dňa.Štedrá večera.Na začiatok sa samozrejme pomodlíme a poďakujeme za božie dary.

,,...a ďakujeme ti za tieto dary a za to, aký štedrý ku nám si."ukončil poďakovanie otec.

,,Amen"jednohlasne povieme a moja mama prvé čo spraví, vezme do ruky misku s medom a spraví nám na čelá krížiky.

A nasleduje naberanie jedla a to prvé bude majonézový šalát.Otec vezme do ruky naberačku, a naberie nám každému na tanier.Nasledovne nám naloží kapra.

,,Dobrú chuť"popraje a začneme jesť.

...

Po výdatnej večeri sú na rade darčeky.My síce darčeky nekupujeme a ani sa neobdarúvame, ale mama pre mňa prichystala prekvapenie.Vložila mi do rúk balíček.

,,Čo to je?"poviem zvedavo.

,,Otvor si ho"povie nadšene a plná očakávania.

Nakoniec ho predsa len otvorím a čo je v ňom?Dres?Futbalový dres?Ja futbal milujem a mama to vie.Preto mi pripravila darček ktorý asi nevyužijem.Keby som chodil na futbalový tréning nepoviem ale nechodím.Ale mama ešte neskončila.

,,Prihlásili sme ťa na futbal.Budeš naň chodiť v utorky a dúfame, že ťa tak rýchlo neomrzí"povedala mama.Nezostávalo mi nič iné ako povedať:

,,Ďakujem vám!!Veľmi ste ma potešili"a hodím sa im do náručia.Tento deň bol úžasný a zároveň aj trochu nudný ale čo už.Je to len raz za rok.

Prvá časť je von.Dúfam že vás zaujala.Aj keď je to ešte nudné ale v ďalších častiach sa to dosť zamotá.Ak sa vám táto časť páčila, podporte ma hlasom alebo do komentárov mi napíšte, čo by ste chceli zmeniť.

HriechWhere stories live. Discover now