___________________________ ❝Normally we won't realize we were falling, until we hit the ground❞
К сожалению, это изображение не соответствует нашим правилам. Чтобы продолжить публикацию, пожалуйста, удалите изображение или загрузите другое.
___________________________
Desať dní, dvanásť hodín a päťdesiat minút - tak dlho Rosemaria padala. Najprv skúšala všetko, cez premeny na vtáka až po teleportovanie na druhú stranu sveta, no nič nefungovalo. Jej božská aura vyprchávala, spolu so všetkými spomienkami. Už sa nedá vrátiť spať, teraz niet návratu.
Apollo sa snažil zachytiť svoju družku, no jeho sily končili tam kde začínali tie Diove. Bol z toho zúfalí, veď to len pre jeho hlúposť prišiel o snúbenicu a tá padla pred jeho očami. Bolelo ho že tomu nemohol zabrániť.
No potom Rosemaria dopadla. Padla v blízkosti Atén, a treba priznať že obloha tam ešte nikdy nebola taká modrá, bez jediného obláčika. Mladá bohyňa ležala na zemi takmer nahá. Na sebe mala oblečené len jemné grécke šaty, bielej farby a hlavu mala ovenčenú čelenkou z modrých kvetín, no z jej odevu ostali len zdrapy a nohy mala bosé. Teraz rozhodne nepripomínala tu majestátnu bohyňu ktorou bola, ktorej sa ľudia klaňali a dievčatá jej obetovávali nezábudky i rozmarín, kvôli ktorým nemala s Persefonou ten najlepší vzťah. Nezabudky a Rozmarín, ktorému dala meno, boli Rosemarinine posvätne kvety. Boli, minulý čas. Úplne ju vymazali zo zemského povrchu, z pamäti ľudí, z kníh i modlitieb. Už neexistuje žiadna bohyňa modrej oblohy a presvedčenia.
Rosemarie sa horko-ťažko postavila, prehrabla si biele vlasy a v očiach ktoré kopírovali oblohu nad ňou, sa zaligotali slzy. Aj ona zabudla kto je. Zúfalo sa snažila spomenúť si, no jej myseľ bola zablokovaná, a to bolo ironické, pretože kedysi mala kľúč ku každej v okolí. Dokázala ovládať ľudí aby spravili čo chce, a teraz nedokázala ani donútiť sama seba pozviechať sa a kráčať ďalej. Všetko ju bolelo, od hlavy až po päty. V pľúcach ju pálilo a cez slzy nevidela. Utrela si perly v očiach a zadívala sa na svoje doškrabané nohy.
Nekrvácala zlato, ale krv.
|| Tákže už tu máme prológ, ako sa Vám páčil? Ostatné časti budú dlhšie, a nezabudnite že táto, a kniha BEYOND OUR STRENGTHS sú prepojené. Nejaké otázky? Nápady? Píšte do komentáru. Ďalšia časť bude čo najskôr, ale nemôžem sľubovať pretože nepridávam pravideľne.
Vaša LanaHearth, dcéra Hadesa. ||
//neprešlo jazykovou kontrolou (prečo to znie tak zle?)//
