Začal sa smiať. Znova. Ešte stále neodpovedal na moju otázku, len sa smial. Stále sa mi smial.
Postavila som sa z postele a kráčala som smerom k dverám. Už ma to nebavilo. Nebavilo ma ako sa mi neustále iba posmieval.
Jeho smiech ustál keď si všimol že odchádzam.
,,Hej, počkaj!" Zakričal na mňa. Otočila som sa naň a podišla som k nemu.
,,Na čo mám čakať?! Aj tak sa iba smeješ a neodpovedáš mi ani na jedinú otázku."
,,Veď dobre, dobre. Nespali sme spolu. Spokojná?" Nadvihol obočie a chcel ešte niečo povedať, no v tom momente som ho zastavila. Vedela som, že by mal zase svoju uštipačnú poznámku.
,, Spokojná. Veľmi," odpovedala som mu a s úsmevom som odišla z izby a následne aj z toho domu.
YOU ARE READING
Pobozkaj Ma
Short Story,,Možno láska nie je to najkrajšie, čo nás môže stretnúť. Možno je to práve tá najbolestnejšia a najhoršia vec, ktorá nás môže stretnúť. Občas stačí len otvoriť oči a postaviť sa realite. Možno až potom uvidíme, aká v skutočnosti láska je. Pravda, a...
