,,Alex," zasepkala som.
Otočil sa a pozrel sa na mňa svojím prenikavim pohľadom. Až teraz som si všimla farbu jeho očí. Zelená. Boli také krásne.
Zrazu zdvihol ruku a ja som sa v tom momente zľakla.
Možno toho, že by ma mohol udrieť. Nevedela som.
On však svoju ruku položil na moju ruku. Ruku, ktorá bola ešte stále položená na jeho ramene.
Chytil ju a zhodil ju zo svojho ramena.
Otočil a kráčal preč. Ja som však z jeho ľadového pohľadu bola taká paralyzovaná, že som sa nedokázala ani pohnúť ani opäť naňho zakričať, aby zastavil.
YOU ARE READING
Pobozkaj Ma
Short Story,,Možno láska nie je to najkrajšie, čo nás môže stretnúť. Možno je to práve tá najbolestnejšia a najhoršia vec, ktorá nás môže stretnúť. Občas stačí len otvoriť oči a postaviť sa realite. Možno až potom uvidíme, aká v skutočnosti láska je. Pravda, a...
