Keď sme došli na ples bolo už niečo po ôsmej. Museli sme sa zdržať kvôli menšej kolóne.
Miestnosť kde sa konal ples, sa za tú dobu zaplnila žiakmi zo školy a učiteľmi. Výzdoba a všetko okolo toho bolo nadherné, až som nad tým žasla.
,,Prinesiem nám niečo na pitie."
,,Uhmm," prikývla som a skôr než som sa nazdala bol preč.
,,Tak skoro ťa opúšťa?" ozval sa hlas za mnou. Zľakla som sa a preto som sa trocha mykla.
Otočila som sa. Keď som zbadala človeka stojaceho predo mnou, takmer mi to vyrazilo dych.
,,Čo tu robíš?"
,,Prišiel som na ples, tak ako ty."
Nevedela som, čo mu odpovedať. Nevedela som ani ako sa pri ňom správať.
,,Smiem prosiť?" Spýtal sa ma z ničoho nič. Ani len som si nevšimla kedy sa zmenili tóny piesne. Hrali pomalú pieseň o láske. Ako inak.
YOU ARE READING
Pobozkaj Ma
Short Story,,Možno láska nie je to najkrajšie, čo nás môže stretnúť. Možno je to práve tá najbolestnejšia a najhoršia vec, ktorá nás môže stretnúť. Občas stačí len otvoriť oči a postaviť sa realite. Možno až potom uvidíme, aká v skutočnosti láska je. Pravda, a...
