88

1.8K 108 3
                                    

Panebože!

Chcelo sa mi plakať. Naozaj.
Mala som chuť zahrabať sa niekde hlboko pod zem a už nikdy sa z tade nevykopať.

Možno by som to aj naozaj spravila, keby niekto práve v tej chvíli nezazvonil na zvonček.

S veľkou nechuťou som sa zdvihla z postele a išla otvoriť dvere.
Nevedela som, kto by to mohol byť. Nečakala som žiadnu návštevu.

V momente som sa zarazila, keď som pred dverami zbadala postávajúceho Jeremyho s rukami zastrčenými vo vreckách nohavíc.

Otvorila som ústa v snahe začať hovoriť, ale tak rýchlo, ako som ich otvorila, tak som ich aj zatvorila.
Nevedela som kvôli čomu sem prišiel a tak som ho nechala rozprávať ako prvého.

,,Prišiel som sa ti ospravedlniť," povedal a zadíval sa do zeme. Bolo vidno, že sa mu to ťažko hovorí.

Bola som ticho, čakajúc, či povie niečo viac.

,,Za to, že som na teba nakričal a správal sa ako kretén," spravil krok ku mne a uprene sa na mňa pozrel.

,,A hlavne za to, že som ti klamal."

,,Čože?"

,,Žiarlil som. Ani nevieš ako," povedal a v momente si privlastnil moje pery.

Pobozkaj Ma Where stories live. Discover now