Dievča Mafiána

Pobyt v nemocnici

Zobudila som sa. Ostré biele svetlo mi svietilo do oči. Počula som pipot stroja.

"Si hore!" Otvorila som oči a na domnou bol Tatino.

"Tatino" Skríkla som a hodila sa mu okolo krku.

"Ako sa máš?" Usmial sa.

"Fajn... " zaklamala som.

V tú chvíľu do dverí vošiel Jakub. Čo tu chce? Veď to kvôli nemu to všetko sa stalo. Milovala som ho.

"Ahoj" Pozdravil ma tým chrapľavým hlasom.Neodpovedala som ležala som. Ani som sa naňho nepozrlela.

"Viem je to všetko moja vina, milujem ťa, ja ťa ľúbim tie tri dni čo si v kóme na teba nemôžem prestať myslieť, nemôžem sa zamilovať do dievčaťa ktorému klamem. Prepáč mi to" Plakal. Nič som nepovedala len som sa pozerala na stenu.

Potom zo mňa vypadlo: " Milujem ťa aj ja, v čom mi klameš?" Konečne som sa mu pozrela do tých jeho lesklých(uplakaných) krásnych dokonalých oči.

"Prečo mi to robíš?" Chytil ma za ruku a pobozkal ma na ňu.

"Čo? Ja? Prosím? " Pozrela som sa ako na stvorenie.

"Ja keď ti to poviem nebudeš ma ľúbiť, budeš ma nenávidieť" Pohladkal za vlasy. Vyšiel na chodbu.

"Po-po-počkať kam ide-š?" Ani sa neobzrel len odišiel.

Rozplakala som sa ešte viac ako to bolo možné. Uteká predomnou? Preboha čo je to za tajomstvo a to klamstvo? Bože dobrý...

Po chvíli prišla sestrička.

"Prečo plačete?" Opýtala sa veľmi milo bola mladá aj pekná. Ryšavé vlasy zelené oči a pehy.

"Ale milujem jedného chlapca aj on mňa ale nemôže ,má predomnou veľké tajomstvo a ževraj mi aj klame" Sestrička sa na mňa pozrela.

"To preto ste sa predavkovali? " Dala na mňa kukuč.

"Áno, milujem ho strašne moc a on ma ráni každý deň mi zo srdca kúsok odpadne, každý deň so mňa vyletí kúsok duše, každý deň sa mením na niekoho koho vôbec nepoznám , každý deň umieram" Sestričke spadla slza z oka.

"Môžeme si týkať? Ja som Ivka" Snažila zmeniť tému.

"Môžeme, ja som Marry" Usmiala som sa.

"Počuj Ivka nevieš kedy ma pustia?" Zasmiala sa.

"Predávkovanie je veľmi ťažké rýchlo odstrániť určite nijaký týždeň" Prevrátila som oči.

"Okej Ďakujem" Odišla keď som to dopovedala.

Ja som sa nijako snažila zaspať ale nešlo to. Úzka posteľ všetko nepríjemné ostré a biele. Ešte za oknom ma špehuju no super.

*sen
Zobudila som sa na mojej posteli. Počula som kriky. Stala som z postele a šla za hlasom. Stála tam žena. Ktorá bola s vedľajšej izby. Ziapala a tiekla po nej krv.

Spýtala som sa: "Potrebujete pomoc ?!" Neustále ziapala na osvetlenej chodbe.

"Áno pomoc ja nechcem zomrieť ja nechcem" Spadla na zem rozbehla som sa za ňou a chytila ju. V tom sa sen skončil.

Ráno som vstala. Doniesli mi nijaké hnusné jedlo. Neviem čo to bolo. Po dlhom nudeni prišla Ivka.

"Ivka Svoj konečne vieš aká je tu nuda!" Rozveselila som sa.

"Ahoj ja viem" Tvárila sa veľmi smutne.

"Chceš počuť môj sen?" Prikývla hlavou. Vyrozprávala som jej celý sen. Bola celý čas zarazená.

"Dnes v noci tá pani zomrela na chodbe pri lavičke kde si ju videla." Zostala som v šoku. Sedela som ako mŕtva. Nevnímala som nič.

"T-o-to ne-n-i mo-ž-žn-é?" Koktala som.

"Bože dobrý!" A v tú chvíľu sa objavil v dverách...

****
Koho typujete? Ďalšia časť 😍😍
Vote, komet a sorry za chyby! 😭

Kika 😍