Mal si byť môj ✓

Jedna párty

Dva roky dozadu som bola vlastne celkom normálna postpubertiačka. Trápili ma len matury, chlapi a malé prsia. A dnes? Dnes som kôpka nešťastia s naozaj chabým duševným zdravím.
Je až desivé , čo všetko dokáže láska zmeniť.
Aby sme však nepredbiehali udalosti, vyrozprávam vám môj príbeh celkom od začiatku. Od nášho prvého stretnutia.

Nikdy som nebola veľmi spoločenský typ. Mala som rada svoj pokoj a vo väčších skupinách sa ma zmocňovala nervozita. Práve preto je mi doteraz záhadou, ako sa May, mojej najlepšej kamarátke, podarilo presvedčiť ma, aby som sa zúčastnila oslavy kamaráta jej kamarátky, na ktorú ju pravdepodobne ani nikto nepozval. Mala to byť len menšia chlastačka, no ako sa napokon ukázalo, nemala ďaleko od párty z filmu Project X. Aspoň podľa mňa.
Nikdy predtým som na takejto akcii nebola, preto mi všetko prišlo trochu prehnané. Od dvojice, ktorá sa šla láskou zožrať na gauči, po detský bazén plný piva na záhrade. Ani neviem, kde sa v tom zmätku zjavil on.

 "Vyzeráš, že trpíš," ozval sa mi od chrbta mierne nosový hlas. Otočila som sa ocitla sa tvárou Batmanovi. Zdvihla som pohľad o niekoľko centimetrov vyššie, kde komixovú potlač trička nahradil bledý krk s výrazným ohryzkom a ešte o kúsok, aby som pozrela do očí chalanovi, ktorý ma oslovil.
"Ani nevieš ako," prehodila som a belasé oči za veľkými okuliarmi sa usmiali.
"Možno tuším. Kto ťa sem dotiahol?"
 "To naozaj vyzerám tak outsidersky?" zatiahla som so smiechom a on si ma na oko začal premeriavať.
"Neviem," zhodnotil, "no stojíš sama za oknom a pozoruješ zábavu vonku s vyciveným pivom v ruke, namiesto toho, aby si sa šla pridať."
 "Dobre, odhalil si ma. Som tu vlastne len ako doprovod kamarátke," pokrčila som ramenami.

"Aha," obzrel sa, "a kde ju máš?"
 "Nemám poňatia," priznala som, opäť pozrúc von oknom, "ty tiež nevyzeráš, že sa nejak extra bavíš. Kto ťa sem dotiahol?" odbočila som späť k téme.
Chlapec sa uškrnul.
"Nikto, bývam tu. Rodičia sú na služobke a môj stupídny brácho si sem nasťahoval polovicu mesta. Ja to po nich upratovať nemienim," vyhlásil, na čo som prikývla a obaja sme sa odmlčali.
 Vtedy do miestnosti vtrhla dvojica ľudí, teda skôr neurčitá spleť bozkávajúcich sa tiel, a pristáli opretí o kuchynskú linku, len kúsok odo mňa. Obočie mi vystrelilo kamsi k oblakom.
"Myslím, že sa odoberiem dopozerať film," vyhlásil letargicky môj spoločník.
 "Môžem sa pridať?" vyhŕkla som, keď dievča vedľa mňa pomedzi bozky nahlas zavzdychalo. Chlapec sa zastavil a cez rameno na mňa pozrel.
"A neznásilníš ma?" podozrievavo sa spýtal. Len som sa zasmiala, zanietene krútiac hlavou. Posunkom mi naznačil, aby som ho nasledovala a ja som vďačne poslúchla.