Mal si byť môj ✓

Osem dlhých mesiacov

Prvé dni po koncerte som stále odmietala zničiť tú malú iskierku nádeje vo mne. Dúfala som, že sa ozve prvý, pretože by to znamenalo, že som sa mýlila. Chcela som sa mýliť.
Z dňov sa stali týždne a ani jeden z nás nedokázal napísať hlúpe ahoj.
Bola som to len ja, kto s roztraseným prstom na tlačidle odoslať márne čakal na ten záblesk odvahy, ktorý nikdy neprišiel? Napadlo mu vôbec niekedy ozvať sa mi?

Keď sa týždne preliali do mesiacov, moja rodina a priatelia si začali všímať.
Hovorili mi, aby som sa mu ozvala, no bolo neskoro.
Vzdala som to.
Pre Matta to bolo takto lepšie. Nemusel zbytočne čítať moje výlevy, ktoré by skôr, či neskôr aj tak prišli. Nemusel sa zaťažovať tým, čo mi urobil, pokiaľ o tom nevedel.
Tak veľmi som ho chcela nenávidieť, no nešlo to.
Bola to moja vina, nie jeho.
To ja som bola celý ten čas príliš zbabelá.

Spoznala som iného človeka, ktorý ma zahrňoval pozornosťou a chvíľu by sa snáď zdalo, že bude mojim liekom na zlomené srdce. Avšak nebola to pravda.
Okrem mojej podvedomej potreby porovnávať každého s Mattom, pričom nikto nebol dostatočne dobrý, tu bolo niečo ďalšie.
Uvedomila som si, že i keď je mi s ním dobre a skvele si rozumieme, i keď má všetko to, čo som pred Mattom v mužoch hľadala, nedokážem k nemu nič cítiť.
Už viac nedokážem milovať. Nie niekoho iného, ako Matta. No o neho som prišla.
Stratila som zmysel života.