Prológ

338 41 29
                                    

Bola horúca letná noc, vo vzduchu bola cítiť voda. Slabý vánok hladil trávu pred veľkým rodinným domom, z ktorého vyšiel muž so ženou vo vysokom štádiu tehotenstva. Schyľovalo sa k búrke. Ticho prerušil bolestný výkrik tlmený úderom hromu. Prvé kvapky dažďa dopadli na cestu práve vo chvíli, keď sa chystali nastúpiť do auta.

„Dado," povedal hlbokým hlasom vysoký mladík a podával malú cestovnú tašku svojmu otcovi.

Ten si ju bez slova vzal a rýchlo pozrel na svoje najstaršie dieťa.

„Postaraj sa o ostatných, Žigo." S týmito slovami naštartoval vozidlo a upaľoval do nemocnice.

***

„Máte dievčatko," povedal lekár a podal vysilenej tmavovláske novorodenca zabalené v plienke. Okamžite si dieťa priložila na prsník a maličká začala inštinktívne sať. Spokojne si vydýchla a na chvíľu si mohla oddýchnuť.

„Taves bahtali, Skarlet," zašepkala a sledovala prichádzajúcu sestričku aby vzala malú na potrebné vyšetrenia.

***

„Je taká maličká, kedy sa s ňou budem môcť hrať?" spýtala sa tenkým hláskom Sarita a stúpla si na špičky, aby dovidela na malý uzlík v postieľke.

„Až keď podrastie, musí veľa jesť a spať," odvetila. Odvtedy, čo ju pustili z pôrodnice väčšinu času venovala malej. S prácami v kuchyni a v domácnosti jej pomáhala jej najstaršia dcéra Rosa.

O pár týždňov sa celý dom niesol v znamení príprav na krstiny. Mala prísť celá rodina, každý bol zvedavý na najmladšieho člena rodiny, ktorému sa ruch nepáčil. Hlasno plakala a už si už nevedela rady. Bola nakŕmená, prebalená, nič jej nechýbalo.

„Daj ju sem," ozvala sa jej svokra, staršia žena s prísnou tvárou, a hlbokými vráskami okolo očí a vzala si ju. Šla do izby, no najprv zašla do kuchyne. Do pohára napustila vodu a zapálila tri zápalky, ktoré doň namočila. Navlhčila si prsty a pokropila malé čielko. Chrbtom ruky pomaly prechádzala od hlavičky smerom dole, odriekavajúc:

„Savoro mek džai tutal tele."

Tento postup opakovala ešte tri krát, kým sa malá aspoň trochu neutíšila.

„Už za chvíľu budete očistené od všetkého zlého," povedala a skontrolovala jej na zápästí červený náramok. Podala balíček naspäť svojej neveste a ponáhľala sa pomôcť s prípravami.

Za chvíľu dorazila väčšina rodiny, všetci oblečení do slávnostných oblekov a drahých večerných rób. Boli zvedaví na Skarlet, ktorá už tíško spala netušiac, že ju s obdivom sledujú zvedavé oči. V tom podišiel bližšie starší muž silnejšej postavy v čiernom obleku a s klobúkom na hlave. S malým úsmevom sa srdečne zvítal so svojím bratom a švagrinou.

„Dlho sme sa nevideli," riekol, „nech je malá zdravá a šťastná. Nech ju Pán Boh všade sprevádza a požehná."

Svoju pozornosť upriamil do kolísky, vzal dieťa na ruky a pozorne si ju prezeral.

„Je celá po tebe, ale nos a pery má Mirine." Kývol hlavou na svoju švagrinú.

„Taves bachtali, Skarlet." Sklonil sa nad ňu, dal jej pusu na čelo a uložil naspäť. Z peňaženky vytiahol bankovky a schoval ich pod perinku.

Po obrade v kostole sa opäť zišli doma a mohla sa začať oslava na počesť narodenia nového života a očisty od hriechov.

Ku kolíske podišla pomalým, kolísavým krokom stará žena, oblečená do tradičného rómskeho kroja s fajkou v ruke. Vše vedúcim pohľadom sa pozrela na mladú matku, v tmavých očiach sa odzrkadľovala starecká múdrosť.

Chytila ju za vráskavé ruky a uštedrila na ne malý bozk.

„Teta Salina," oslovila ju s úctou. O tejto starenke kolovali rôzne chýry, bola známa svojimi vešteckými schopnosťami a víziami. Teraz však nemala oči pre nikoho iného, len pre Skarlet. Pomaly si vytiahla z úst fajku a vyfúkla dym, premýšľajúc.

„Devla," riekla chrapľavým hlasom, „toto dievča bude výnimočné. Dostala do vienka nielen múdrosť, ale aj láskavosť. Jej srdce je ako neskrotný oheň, divoký a vášnivý. Cítim, že ona bude tá, ktorej sa podarí nemožné, preto bude odcudzovaná, nenávidená ale zároveň milovaná. Veďte ju tou správnou cestou."

Pohľadom vyhľadala svojho muža, ktorý pri stole debatoval so staršími. Pre svoje deti chcela vždy len to najlepšie, no v duchu jej nedala pokoja veštba. Vznášala sa nad ňou s prísľubom niečoho zlého. Akokoľvek nad tým premýšľala, nedošla k žiadnemu záveru, preto to hodila za hlavu. V tej chvíli ani len netušila, že by to možno jedného dňa mohla byť všetko pravda.

Vysvetlivky: 

* Dado- ocko

*Taves bahtali- nech ti Boh žehná

*Savoromek džai tutal tele- nech všetko zlé z teba odíde

*Devla- Boh, Bože

Cigánka ✓Where stories live. Discover now