Cigánka ✓

I.

Stála pred veľkým zrkadlom a dolaďovala posledné detaily svojho outfitu . Lúče letného slnka sa rozliehali po izbe a v teplom dotyku jej láskali ramená. Naposledy si upravila dlhý závoj vlasov stiahnuté v gumičke. Obula si tenisky a vykročila k vchodovým dverám. Tešila sa na vyhliadku príjemne stráveného dňa.

„Mri čhaj, už ideš? Nezabudni prísť na čas, nech sa na teba nečaká." Ozvala sa spoza chrbta jej mama, ktorá si ju premeriavala hodnotiacim pohľadom. Ubehlo dlhých sedemnásť rokov, no jej sa to zdalo ako včera, keď jej ju priniesli v perinke. Dnes sa dívala na svoju, skoro dospelú dcéru, z ktorej už pomaly bola žena.

„Myslím to vážne, Skarlet, prídu všetci, tak nie že budeš meškať ako zvykneš."

„Dobre mamo, nebudem. Budem presná ako hodinky," usmiala sa a v tom okamihu jej už nebolo.

***

„Konečne, už sme si mysleli že neprídeš."

„Čaute. Prepáčte, kočeny moje, mamka mi dávala prednášku," odvetila a s úľavou si vydýchla, že sa už nemusí nikam ponáhľať.

„Všetko najlepšie!" povedali zborovo a po vrelých objatiach s oslávenkyňou zamierili do kaviarne, kde si sadli na terasu.

„Vááu, ďakujem vám, je to krásne," povedala očarene Skarlet a v prstoch obracala striebornú retiazku s príveskom zo Swarovského krištáľu. Zapla si ju a hoci už mala svoju zlatú, táto jej bude pripomínať jej dve najlepšie kamarátky.

„Tak, čo vaši chystajú? Už vieš čo dostaneš?" Spýtala sa Lucia a odhrnula si ofinu z čela.

„Neviem, ale mamka so sestrami robia na večer oslavu. Príde aj Žigo s maličkými a švagriná. Teším sa, dlho som ho nevidela."

Jej brat sa oženil keď mala deväť. Odvtedy väčšinu času trávil v zahraničí s otcom, kde mali rozrobené obchody a kšefty. Zároveň sa pripravoval na povinnosti budúceho vajdu. V dome zostali len sestry: ona, Sarita a Rosa, ktorá sa už čoskoro bude vydávať.

„ A čo by si si želala?" Spýtala sa jej Emma.

Skarlet sa zamyslela. Iste dostane tortu, možno peniaze či zlato, no jej najtajnejšia túžba, byť módnou návrhárkou, zostáva skrytá v zákutiach jej duše. Pre jej kamarátky však nebolo tajomstvom, že sníva predvádzať svoju kolekciu na mólach.

„Inak, doniesla som ti tú knihu, Lulu." Vytiahla ju z kabelky a podala blondíne. „Ďakujem.

Bola rada že si s nimi rozumie, nemala veľa rovesníkov, s ktorými by zdieľala podobné záujmy. Okrem módy milovala knihy, boli jej každodennými spoločníkmi.

„Už ťa pozval Adam? Ako sa to medzi vami vyvíja?" Spýtala sa s úsmevom Emmy a pustili sa do dlhej debaty plnej smiechu a dobrej nálady.

V takomto duchu im ubiehal zvyšok dňa, kým s hrôzou nezistila, že ak sa nepoponáhľa, určite zmešká. Po rozlúčení sa rýchlo upaľovala na autobus v nádeji, že to stihne.

***

Pozerala na svoj odraz a premeriavala sa spokojným pohľadom. Mala na sebe jeden z najkrajších rómskych krojov, dlhú bielu sukňu a bielu košeľu s odhalenými ramenami. Cez driek uviazanú červenú šatku z jemného materiálu, plecia jej zahaľovala látka rovnakej farby. Celý šmrnc dotvárali zlaté doplnky, náušnice, retiazka, náramky a prstene. Prečesala si vlasy a pri uchu si pripla červenú papierovú ružu.

„Si pripravená? Čaká sa už len na teba." Spýtala sa Rosa v dverách a prezerala si svoju sestru.

„Tusal šukar, pheňóri." Usmiala sa na ňu a spoločne vyšli z izby privítať hostí.

Prišli tety, strýkovia s deťmi, bratranci, sesternice, známy. Po zvítaní sa a zaželaní všetkého dobrého, odišla na chvíľu debatovať s rovesníkmi. Bola rada že je súčasťou takej veľkej rodiny, nikdy sa nenudila.

Smiech a vrava sa niesli celým domom. Bol čas na pohostenie, s ktorým pomáhala aj so sestrami. Z kuchyne vynášala mysy s pekne naaranžovanými jedlami a opatrne ich ukladala na stoly, za ktorými už sedeli hostia.

„Máte veľmi šikovné dcéry, vajda." Ozvalo sa od stola. Všetky pohľady boli upreté na piľne pracujúce dievčatá, najmä na oslávenkyňu.

„Veď aj majú byť po kom," odvetil, na čo sa všetci zasmiali.

Scarlet si pripadala ako pod drobnohľadom, kedy si nemôže dovoliť ani tú nepatrnú chybičku. Bola nervózna a z tých pohľadov nesvoja. Radšej by sa zamkla v izbe s dobrou knihou, no to by znamenalo urážku pre hostí, a to nechcela. Zhlboka si povzdychla a pokračovala vo svojej práci- venovať sa každému rovnako, ponúkať kávy, či dopĺňať pitie. Jej úloha sa skončila položením posledného taniera, až vtedy si mohla vydýchnuť.

Po pohostení a odovzdaní darčekov sa rozprúdila zábava. Mladí vytiahli gitary, harmoniku, našli sa aj husle, či klarinet. Netrvalo dlho a rozozneli sa tóny rómskych piesní s rezkou melódiou, doplnené spevom. Temperamentná hudba nenechala na seba dlho čakať, vháňala do žíl energiu a radosť z tanca. Bolo dych vyrážajúce sledovať súdržnosť a jednotu čo mali medzi sebou. To silné rodinné puto, ktoré sa upevňuje pri každej malej, veľkej príležitosti.

Keď sa zábava trošku upokojila, vajda vstal. Všetky oči sa naňho upreli, v miestnosti hrobové ticho.

„Ako iste viete, tradície nás držia pokope už od nepamäti. Sú súčasťou nás, vďaka nim sme udržali naše rody. Tuto, môj veľmi dobrý priateľ, vajda Béla," ukázal na muža s hrubou zlatou reťazou po ľavej strane, „má syna vo veku mojej Skarlet. Po dohode a zaplatení pól milióna sa o pár mesiacov na jeseň bude konať dvojitá svadba s Rositou. Oven sate ta bachtale mek tumange o devloro šegítinel." Pozrel na svoje dve dcéry a pripil im na zdravie s ostatnými, nasledujúci jeho príklad.

Vysvetlivky:

*mri čhaj- dcéra moja

*mamo- mamka

*tusal šukar pheňori- si krásna, sestrička

*Oven sate ta bachtale mek tumange o devloro šegítinel- budťe zdraví, šťastní a žite v blahobyte. Nech vám Boh pomáha