47 ---> Znič to, čo ťa ničí

2.2K 130 14
                                    

No bollo asi 25 komentááárov, takže som musela pridať :) Dakujem krááásne :) Som srašne rada že toto ešte niekto číta :) Takže... No prosím znova náázory.. :) Ako to bude pokračovaťM????? :) 

Ešte jeden veľký nádych. Jeden a vkročím tam. Aj keď sa mi noha triasla, urobila som krok dopredu a prešla som konečne prah našej školy. Obzerala som sa všade naokolo dúfajúc, že ho nikde neuvidím. Priala som si to. Poprvý krát v živote som si priala aby sa neukázal, a aby som nemusela trpieť pri pohľade na neho. „ Kayle.“ započula som za sebou známy hlas. „ Law.“ okamžite som sa jej hodila do náručia. Vedela ako mi je, včera som jej všetko povedala. „ Poď.“ potiahla ma za ruku. „ Prosím. Len o jedno ťa prosím. Nenechaj ma samú, a hlavnu ma nenechaj s ním. Ak sa tu objaví, nenechaj ho aby sa ku mne priblížil.“ znova. Znova som chcela plakať. Nechápem to. Nikdy som nepatrila k ľuďom, ktorý boli taký slabý a vkuse plakali. Ja nie, vždy som dokázala ukryť to čo ma bolelo a nedať to na sebe poznať. Ale teraz nie. Bolo to inak. Teraz boli moje city a moja bolesť silnejšie ako som ja. Pomalými krokmi som spolu s Law vošla do triedy. Vošla som tam, a prvý človek ktorého som uvidela bola ona. Zavrela som oči a sklonila som hlavu. Videla som jej úsmev na tvári. Smiala sa zo mňa. Veď kto by sa nesmial... Však som úplne sprostá. Sadla som si na svoje miesto, a úplne neprítomne som sa zahľadela do steny. Všetci s dobrou náladou, len ja som tu sedela ako troska, ktorá zažila to najväčšie sklamanie. Môj pohľad odbočil od steny, a ja som spozorovala niekoho, kto vchádza do triedy. Vlasy vyčesané dohora, modré obtiahnnuté tričko, a športová taška cez plece. Je to on. Znova sa rozochvelo elé moje vnútro, a keď som sa pozrela na svoju ruku, uvidela som husiu kožu. Ako vo mne môže vyvolávať takéto pocity aj po tom, čo urobil? Bleskovo som odvrátila zrak, pretože sa naše pohľady stretli. Vykročil vpred a ja som vedela že má namierené priamo ku mne. „ Kayle.“ pri tom, akým chrapľavým tónom vyslovil moje meno, som to už nemohla udržať. Pocítila som ako mi po líci steká slza. Chcela som ju zotrieť, ale vedela som, že ju tak či tak vystrieda daľšia. Pomaly som pootočila hlavu smerom k nemu. Bol zohnutý vo výške mojej stoličky a prenikavo sa na mňa pozeral. Z hlboka som sa nadýchla a snažila som sa vyhýbať priamemu očnému kontaktu. „ Kayle, prosím pozri sa na mňa.“ chytil ma za ruku. Hypnotizovala som naše ruky. Bolo to také príjemné, ale ja som vedela že to nie je správne. Svoju ruku som vytrhla z tej jeho a len som pokrútila hlavou. Otvoril oči ešte viac a s ľútosťou sa na mňa pozrel. „ Kayle...“ znova vyslovil moje meno. „ Nič mi nemusíš vysvetlovať Harry. Všetko som videla, všetko som pochopila a to čo mi nebolo jasné mi vysvetlila tvoja priateľka.“ pozrela som sa smerom k Jessice a tá na nás len žmurkla. „ Prosím ťa dovoľ mi...“ „ Nie Harry. Prosím, už nič nehovor. Nič ti nevyčítam. Mne malo byť hneď jasné o čo ti ide. Uznávam, môžem si za to sama že som ti verila. Proste som sa zmýlila. Nezmenil si sa.“ veľmi som sa prekonávala aby som sa tam nezosypala pred ním ako tá najväčšia troska. „ Veľa vecí je inak ako vyzerá...“ bránil sa, ale ja som vedela že y si len vymyslel nejakú ďalšiu výhovorku. „ Nechaj ma prosím. Daj mi už konečne pokoj.“ postavila som sa a on tiež. „ Ja ťa nemôžem nechať len tak. To čo k tebe cítim je oveľa silnejšie, ľúbim ťa.“ len som sa usmiala a zotrela som si slzu z tváre. „ Verila som tým slovám. Verila som všetkému čo si mi kedy povedal, ale pochopila som, že si mi klamal. Načo to všetko? Prečo mi ťa bollo ľúto? Prečo si sa so mnou nevyspal a hneď potom si ma neopustil?“ už som plakala úplne. Viac som nevládala a ani som to nechcela skrývať. „ Kto ti prosím ťa narozprával toto všteko? Ako si mmôžeš myslieť že som ti to hovoril len tak?“ hovoril dosť prekvapene, akoby to naozaj počul prvýkrát. „ nie je podstatné kto Harry. Dôležité je, že viem pravdu. Krutú pravdu. Len si sa so mnou vyspal, a potom ti bolo ľúto opustiť ma. Takže neboj sa, už sa stalo. Si voľný.“ mikla som plecom, obišla som ho a vyšla som von z triedy.

Forever RememberOnde histórias criam vida. Descubra agora