Forever Remember

50 ---> Chýbam jej?

NO myslim že ste nepredpokladali že dnes časť bude :) Takže SURPRISEEEEEEEEEEEEE!!!! :) NO máte novúú :) Som zvedava či sa bude páčiť ale ja uprimne dufam že áno :) a teraz!!! :) Neskutočne ma potešili vaše komentááre! :) Naozaj strašne! :) Takže znova!!! :) 15 komentáárov, a bude NEWWW!!! :) Komentujtééé§!!! :) PS: Najdlhšia časť aku som napisala!!! :)

„ Ahoj zlatko. Som strašne rada že si sa rozhodla prísť ku mne.“ privítala ma babka s otvorenou náručou, keď ma taxík doviezol až k jej domu. „ Aj ja som rada že ťa vídím.“ cez zuby som sa pousmiala. „ Vieš predsa kde máš izbu, nech sa páči. Môžeš si tam zložiť veci.“ usmiala sa a ja som spolu s mojim kufrom vyšla na poschodie. Uvidela som známu izbu, kufor som si položila k dverám a sadla som si na posteľ. Londýn. Ani by mi nenapadlo, že by som sa sem mala vrátiť. Vôbec nie pred takým mesiacom. Harry... Prečo na teba nedokážem prestať myslieť? Prečo jediné čo mám vo svojej hlave si ty?

**

„ A tak som sa ocitla tu.“ videla som, že Dolly len veľmi ťažko strebávala toľko informácii naraz. Sedeli sme v tom parku čo zvyčajne a ja som jej porozprávala všetko. „ Ak ťa to poteší, mňa teší že si tu.“ usmiala sa na mňa a objala ma. „ Kvôli tebe som rada že som tu. Ale.... Proste....“ nedokázala som vyjadriť slovami to, čo som mala uložené vo svojom srdci. Všetky tie emócie a zmiešané pocity. „ Proste Harry.“ dokončila za na mňa ja som sa zmohla len na prikývnutie. „ Neboj sa. Ja ti pomôžem zo zabúdaním na neho. Mimochodom, aj ja som pohádaná s Niallom a myslím že to tiež o chvíľu skončí.“ priznala. „ Ale? Ako mi chceš v tom pomôcť? A čo sa vlastne medzi vami stalo?“ vysypala som na ňu niekoľko otázok. „ Dopočula som sa že ma podviedol. Povedal mi to jeden miestny chalan, ktorý ho videl s nejakou babou. Odvtedy sme sa pohádali a myslím, že to skončilo.“ smutne povedala. „ To ma naozaj mrzí.“ chytila som ju za ruku a povzbudivo som jej ju stisla. „ To nemusí. Teraz aspoň môžeme obidve zabúdať.“ chcela som trochu odľahčiť situáciu, no nepomohlo to. Nebude to také ľahké.

**

Prišla som k babke a otvorila som notebook. Prihlásila som sa na facebook a uvidela som nabehnuté 4 nové správy.

Ahoj Kayle,

ak práve čítaš túto správu, je mi celkom jasné, že si už Londýne. Je mi úplne jasné, že si odo mňa navždy odišla a že vzdialená tisíce kilometrov od miesta, kde sa nachádzam ja. Nechcel som to. Naozaj som nechcel aby to všetko takto dopadlo, pretože to čo k tebe cítim som nikdy k nikomu necítil a som si istý, že to už nikomu ani cítiť nebudem. Nie je neskoro, ešte sa to dá vrátiť. Dá sa to. Stačilo by, aby si sa vrátila. Aby si prišla za mnou a mohli by sme byť znova spolu. Znova šťastný. Prosím Kayle. Porozmýšľaj o tom. Ja ťa tu budem čakať, hoc aj navždy.

Lúbim ťa, xxHarry

Naozaj sa to tu všetko píše? Naozaj mi dokázal niečo také napísať? Je to strašne krásne, no viem že sa to nedá. Viem to. Napísala som mu stručnú odpoveď a hneď potom som sa odhlásila. Mala som ísť vonka so starou partiou a menohla som dlhšie strácať čas.

HARRY

Keď som konečne vyčerpaný prišiel z tréningu domov, zapol som si bleskovo počítač, aby som videl, či mi odpísala. Počkal som kým nabehol facebook a usmial som sa na obrazovku, keď mi tam blikala správa.

Ďakujem Harry že si si našiel čas napísať mi, no ja viem, že to čo mi píšeš nepíšeš vážne. Viem, že moje rozhodnutie bude pre mňa veľmi bolestivé a už cítim ako ma to bolí teraz, ale viem, že na teba musím zabudnúť. Ale povedz mi ako? Ako sa to dá? Nemôžem na teba prestať myslieť, hoci viem, že práve teraz si možno niekde s Jessicou. Možno práve teraz ste v tej hotelovej izbe a smejete z toho aká som hlúpa. Alebo, možno práve oslavujete, že vám už konečne nestojím v ceste. Ale nevadí, ja sa už nechcem viac trápiť. Chcem aby si vedell, že mi fajn, teda presnejšie, bude mi fajn a postupne sa mi podarí prestať na teba myslieť. Drž sa Harry xxKAYLE