Videl som ťa /Texting/

35.

Nechcela som mobil odhodiť, ale nakoniec som to urobila, keďže on už dlhšiu dobu postával bez neho a hľadel na mňa ako na chutnú večeru. Nebudem hovoriť či ma to rozpaľovalo alebo či mi to bolo príjemné, pretože je to somarina a ja nie som obyčajné dievča, ktoré by sa nad niečím takým pozastávalo. Tak sme tam len tak stáli a pozerali sa na seba.

Vystrel ruku a chcel sa dotknúť tej mojej. Ja som nemala záujem. Nebudem sa dotýkať jeho paprčí. Sme tu iba kvôli nemu, kvôli ničomu inému. Nechcem tu trapošiť. Poviem mu čo chce počuť a potom... Nech mi dá navždy pokoj.

"Čo sa teda stalo," zošuchne sa na zem a sadne si do tureckého sedu. Napodobním ho aj keď nemám v pláne tu vysedávať do polnoci, ktorá sa každou minútou približuje. 

"Len sme sa išli porozprávať na pokojné tiché miesto, s nádherným výhľadom a trochu sa to zvrtlo. Nikdy sme neboli nejaké blízke kamarátky. Sem-tam sme spolu prehovorili zopár slov, ktoré sa týkali hlavne školy. Odtiahla ma na bok, pretože jej nejaký hnusní čerti našepotali, že som sa vyspala s tebou. Počuješ s tebou? Nikdy sme sa spolu nebavili, nikdy si ma neoslovil a ona mi zadre takú hlúposť, pretože bola do teba až po uši. Ja sa teraz nejdem obhajovať, ty vieš, že si pre mňa jednotka z triedy a dobre vieš aj to, že medzi nami nikdy nič nebolo. Neviem kto jej povedal takú hlúposť a kto si to vôbec mohol vymyslieť. Veď to by aj slepý videl, že je to hovadina. Síce sa ma snažíš presvedčiť, že ma miluješ dva roky, ale ja ti nejako neverím. Fakt nemáš odvahu povedať dievčaťu o svojich citoch? A na druhej strane ako som si všimla, mal si ju nejako rád, keďže si mi nedal pokoj s tým hrobom, hm?"

"To fakt niekto povedal? A preto si ju zhodila? Len pre takú banálnu vec."

"Bolo to krivé obvinenie, ale nie preto, že sa začala do mňa navážať, ale preto že bola neústupná a furt si mlela to svoje. Že ona ťa miluje, ty miluješ ju a že ste stvorený pre seba. Ako vôbec som nemala chuť počúvať také žvásty. Ako áno páčil si sa mi, ale ako vieme nič som s tebou nemala."

"Nie, že by som ju mal rád, len ma to trápilo a prišlo mi jej úprimne ľúto, ale ty to nechápeš, ty nie si toho schopná."

"Som schopná všetkého čo si zaumienim. A v podstate je to všetko jej vina. Ona ma prvá sotila a to mi už pretiekol pohár trpezlivosti. Ako si dobre videl tlačila som ju k útesu. Bola slabá, chudá ako palička, takže nemala žiadnu silu mi odporovať. Pekne som ju zatlačila až k okraju útesu, pod jej váhou sa kúsok útesu odlomil a začal padať dole spolu s ňou. Našťastie jej krik zanikol v rozbúrenej vode. Vtedy som sa spokojne usmiala, oprášila si ruky a namierila si to domov."

"Si krutá. Je mi ťa tak úprimne ľúto, ale ja si vážne nemôžem pomôcť, Barbie."

"Keď už tak Barbora, už som ti to predsa písala," postavila som sa. Bolo na čase, aby sa toto nezmyselné stretnutie skončilo. Nechcem ho už nikdy vidieť. Nemôžem len tak nechať odísť človeka, ktorý vie o mne celú pravdu. 

Postavil sa aj on. Načiahol sa za mojimi rukami. Nechala som ho a ťahala ho k útesu. Presviedčala som ho, že je z neho úzasný výhľad a priala by som si na ňom dostať bozk od neho. Na moje počudovanie mi začal celkom ľahko veriť. Držal ma za ruku. Zastavili sme pri okraji a chvíľu hľadeli na tú scenériu pod nami. Potom si ma otočil k sebe a nahol sa ku mne. Jemne ma objímal okolo pása a ja som využila jeho duchaneprítomnosť. Rukami sa zaprela do jeho bokov a slabým odstrkom ho zhodila do večných lovíšť. Stratil kontrolu nad svojím telom, nemal sa ani o čo zadržať, oprieť. Hneď ako začal padať som videla na jeho tvári vypúlené veľké oči, plné strachu, začudovania sa, či lásky. Jeho telo klesalo stálo nižšie a nižšie až kým ho nepohltila rieka. 

Tak týmto by aj tento stupídny príbeh o Timotejovi aj skončil. Dúfala som len v to, že som nemala ďalšieho neželaného svedka, ale čo by tu niekto normálny robil?

Zodvihla som zo zeme oba mobily. Jeden som oblúkom hodila do rieky za jeho majiteľom a cestou domov som si pozrela neprečítaný email od Timoteja.

Ako prvé som otvorila dve prílohy, ktoré tvoril.

Prvá príloha bol tento obrázok, ktorý vôbec nie je pravdivý, ale stiahnutý niekde z internetu. Týmto sa mi snažil vyhrážať? Možno si zo mňa iba robil prdel a nič nevedel? To je už v podstate jedno, už teraz to vedel a teraz už bol aj mŕtvy.

V druhej prílohe sa nachádza táto fotografia.

Musel ju vytvoriť niekde vo fotoshope. On si fakt zo mňa iba strielal a chcel vedieť či mu nesadnem na lep a sadla som? Naozaj chcel zistiť, že to nebola nehoda ako sa všade píše? 

Pod prílohami bolo ešte napísané malými písmenami.

Dúfam, že si tento email prečítaš, kým nebude neskoro.

P.S.: Vymyslel som si to. Nevidel som ťa pri ničom. Len som chcel získať tvoju pozornosť. Milujem ťa Barborka aj keď si urobila niečo nad rámec môjho chápania. Prepáč mi za trkotanie tých nezmyslov a rozhodenia ťa nezmyslami... 

Nič nevedel, vôbec nič. Ja som mu to sama povedala a zabila som ho. Nevinného, nič netušiaceho. Jedinému čomu verím, že bola pravde, je to, že bol do mňa zamilovaný. A ja som to celé pohnojila.

Zvrtnem sa na päte a kráčam späť k tomu osudnému útesu. Vkročím na jeho výčnelok, zadívam sa nadol. Nadýchnem sa posledný krát a zoskočím. Padám stále nižšie a nižšie pokiaľ aj mňa nezhltne silný prúd vody.

***

Ahoj, tak sme na konci ďalšieho môjho príbehu. Snáď sa aspoň trochu ľúbil aj keď jeho koniec nie je šťastný. Žiaľ dievča myslelo vždy iba na seba a nepozastávalo sa nad tým čo je skutočnosť a čo nie. Na druhej strane, chyba je aj na chlapcovi, ktorý jej nepovedal pravdu. Pre oboch to tým pádom končí smrťou. V jednom prípade nechcenou, v druhom neplánovanou. 

Tak snáď sa nabudúce vidíme pri niečom inom. 

Za akékoľvek podnety, narážky, komenty budem vďačná. 

Ďakujem každému kto sa dočítal až na koniec príbehu. 

Vaša *Mery*