Mafianovè dievčatko

₩₩₩

Sediac v aute, pozorujúc diaľnicu na vôkol, si dievča len unavene povzdychlo a oprela si hlavu o svoju podoprenú ruku. Prievan z otvoreného okna sa jej pohrával s blondavými prameňmi jej vlasov, ktoré rozcúchal ešte viac ako boli. Jej to však nevadilo, práve naopak, upokojovalo ju to.

,,Deje sa nie čo???" Ozvalo sa s predného sedadla spolujazdca a čiernovlasé dievča sediace na ňom sa slabo pootočilo jej smerom. Dievčina, sediaca na zadních sedadlách spozrelo a pozrelo smerom na svoju najlepšiu kamarátku.

,,Č-čo prosím" Prekvapene zažmurkala.

,,Pítala som sa, či sa niečo deje" ozvala sa čiernovláska znova. 

,,Nie len... Len som unavená" A neviem čo mám od mojho príchodu očakávať... Prebleslo jej hlavou.

,,Neboj, zachvíľu budeš opäť doma, áno???" Slabo ju chytila za ruku, ktorú jej následne slabo stiskla.

Dievča sediace na zadnom sedadle len chabo prikývla, neušlo jej však ako chlapec sediaci za volantom k nim zaletel pohladom.

,,Anita má pravdu N. bude to v pohode..." Ozval sa chlapec pokojným hlasom.

Snáď máš  pravdu... pomyslela si a odvracujúc pohľad od svojich kamarátov sa znova zapozerala von oknom.

Ani nevedela ako a ten čas jej ušiel naozaj rýchlo. A hoci si myslela že najťažšie bude privítať sa s rodinou a zviknuť si že je zas doma, nebolo tak. Teraz, keď sedela vo svojej izbe si uvedomovala že najťažšie je nespomýnať. Nemohla netvrdiť že jej to nechýbalo, rodina, priatelia, domov, ale, ani nemohla tvrdiť že ten rok ktorý strávila v Amsterdame jej toho tiež nedal mnoho. Hoci to bol len štúdiiny pobyt, naučila sa tam veľa a bola za to vďačná. Za ten rok strávený na tom úžasnom mieste jej dal mnoho. Mnoho vecí jej otvorilo oči a mnohé ju aj zmenilo.

,,Čo to..." Zažmurkala prekvapene keď si cez okno, sediac na jeho parapete, všimla svoju mladšiu sestru, Valery, chichotajúc sa so svojími kamarátmi pred domom.

,,Za ten rok, čo si tu nebola, sa toho veľa zmenilo" Vošla do vnútra jej matka s čistým povlečením.

,,Tak to vidím, otec jej to toleruje???" Prekvapene pozrela matkyním smerom. Jej mama si len povzdychla, naďalej skladajúc povlečenie.

,,Valery je jeho malý anielik, to predca vieš, robí všetko čo jej vidí na očiach a ona..." Norrie (Nory) svojej mame náhle skočila do rečí.

,,A ona to s radosťou viužíva... Ako vždy" Zaprskala, pozorujúc svoju mladšiu sestru z okna ako nastupuje nevhodne oblečená so svojími spolužiačkami do taxíka.

Jej mama sa nad ňou len pousmiala, nechala veškerú robotu tak a podišla k svojej dcére.

,,No ale teraz ty..." Sadla si vedľa nej, čím zaujala jej pozornosť. ,,...Rozprávaj ako bolo a všetko, dopodrobna." Pohrozila jej naoko prísnym hlasom s pobavením podtónom.

Norrie sa len zasmiala, ale predca sa napokon rozhodla matke poroprávať o všetkých svojích zážitkov. Rozprávala jej o Amsterdame dlho do večerných hodín a jej mama ju len zasnene počúvala. Sem tam niečo povedala aj ona a sem tam sa aj dobre zasmiali, napokon sa zhodli že je už vážne neskoro a tak sa rozlúčili obe sa poberajúc spať.

Netrvalo dlho, keď sa Norrie zobudila na zvuk prichádzajúceho auta. Unavene si pretrela oči, rozospato pozrela na hodiny a zisťujúc že bolo len tri hodiny ráno sa rozospato pobrala k oknu, zistiť čo sa deje. Opatrne odhrnula záves a vikukla cez okno, všímajúc si svoju mladšiu sestru, Valery, v spoločnosti neznámeho muža bolo pre ňu ako ľadová sprcha.

,,To, snáď nie" zavrčala a naťahujúc sa po hrubú mikinu viletela z izby.

,,Valeria" zavrčala akonáhle otvorila vchodové dvere do korán.

Muž, s kľúčami v rukách a s jej mladšou sestrou okolo krku zamrzol v pohybe a prekvapene zažmurkal. Mohol mať tak dvadsať... uvedomovala si. Čierne havranie vlasy, tmavohnedé oči, pár dňové strnisko a výrazné črty tváre ho robili veľmi pohľadním mužom, musela uznať. Nesuhlasne zatriasla hlavou, snažiac sa racionálne uvažovať.

,,Ako sa opovažuješ, veď ti môže byť sestra" Ohradila sa pobúrene mužovím smerom.

,,Prosím" Ozval sa prekvapene, premeriavajuc si dievča. Netušil kto to je, ale vážne nemal náladu na jej protivné reči.

,,Ak si myslíš že zato že je na mol ti ľahšie vezie do postele si na omile" Zavrčala.

Kútikom oka zavadil pohľadom o dievča, ktoré hovelo na jeho pleci. Bola to kosť to sa muselo uznať, ale za opletačky so zákonom mu nestála, bola to ešte len žaba.

,,Tak pozri, neviem o čo ti ide ale mala by si mi skôr ďakovať, než tu po mne vrieskať. Odviezol som totiž tvoju sestru, predpokladám, od štyroch dotieravých chlapov a priviezol ju až sem. Tak že..." Odmlčal sa, pohodil jej Valeriu, ako by bola len kus handry a  hodil jej kľúče, ktoré len tak, tak chytila.

,,Nabudúce si najprv over fakta a potom sa staraj. Alebo ti dám lepšiu radu, dohliadaj si lepšie na svoju prelietavú sestričku" Odfrkol a bez toho aby sa za ňou čo i len obzrel nasadol do svojho čierneho, naleštěného Subaru, naštartoval a odišiel.

Norrie len prekvapene zažmurkala, stále zmetene postávajúc na prahu dverí, so svojou mladšiu sestrou okolo krku. Chvílu trvalo kým precitla, a uvedomila si v akej situácii sa nachádza, keď sa tak stalo len nesuhlasne pokrutila hlavou, zatiahla svoju mladšiu sestru do vnútra a zabucha za nimi vchodové dvere. Pevne rozhodnutá v jedno, svoju sestru zajtra pred rodičmi kriť rozhodne nebude.

Peityyy×××