Mafianovè dievčatko

///*

Ako na povel začala protestovať. Škrbala zo sebou, v snahe vytrhnúť sa z jeho zovretia. Ale márne. Jeho hrubý stisk jej to neumožnoval, nech sa snažila akokoľvek. Jej ako taká šanca na únik rázom pominula, akonáhle popadol jej ruky a barbarsky jej ich uveznil vo svojom želenom zovretí, za chrbtom.

,,Pusť, pusti ma" Zakňučala prosebne. Jason ju ale vôbec nepočúval.

Jeho bozky boli hrubé a dominantné. Zmocnoval sa jej pier, kruto a nenásilne. Ako by sa jej snažil ukázať kto z nich dvoch je tu šéf. Chcel ju potrestať a preto vôbec nedbal na povelenie. Ruky jej zvieral v železom zovretí, za chrbtom, ako pojisku že sa o nič nepokusi. A tak Norrie voči nemu nemala vôbec žiadnu šancu. Uvedomujú si to sa jej do očí nahrnuli slzy a v hlave sa jej obiavilo pár nepeknych spomienok z jej minulosti.

,,Budeš poslúchať. Je to jasné?!? Budeš... " Zavrčal jej do ucha.

Keď to čakal najmenej, mu celou silou stúpla na nohu a on bolestivo zakňučal. Bleskovo ju pustil a odskočil od nej čo najďalej.

,,Čo to sakra..." Zavrčal, skôr ale ako sa stihol akokoľvek spamätať mu Norrie vlepila tak prudkú facku, až mu mierne vitočilo hlavu. Ruka mu pohotovo vystrelila k zasiahnutému lícu a on nepekne zazrel po svojej snubenke.

,,Nikdy viac, počul si! Nikdy viac sa neopovažuj niečo podobné skúsiť. Rozumel si ma. Až mi je s teba zle. Ako na dne asi musíš byť, keď si svoju autoritu musíš dokazovať tak to?! Ako vidím jablko ďaleko od stromu nepadlo. Si prestne ako tvoj otec" Šplechla mu s znechuteným v hlase rovno do tváre.

Dvere od výtahu sa rázom otvorili a Norrie bez ďalších slov pohotovo opustila výťah. Jasona sa jej slová dotkli. Ustúpil o krok v zad, ako by ho niekto ovalil lopatou po hlave a  nesuhlasne pokrútil hlavou zo strany, na stranu.

Je mi s teba zle, si ako tvoj otec. Si ako tvoj otec. Si ako tvoj otec...

Zneli mu v hlave jej slová. Nazlostene zavrčal a celou silou udrel do steny výtahu. Plechová konštrukcia sa len tak ohla a jeho rázom zaboleli hánky. Jeho fyzycká bolesť sa ale vôbec nevyrovnala s tým čo cítil vo svojom vnútri. Ako dezorientovaní sa opatrne podoprel o kovovú konštrukciu výtahu a pomali sa zosunul až na zem. Ustarostene si vložil hlavu do dlaní, ako by si len teraz začínal uvedomovať čo svojim chovaním sposobyl.

Si ako tvoj otec... Ako hlboko si musel klesnúť keď si svoju autoritu mušíš dokazovať tak to... Si ako tvoj otec, si ako tvoj otec.....

Trafila rovno do čierneho. Jej slová ho zaboleli viac než facka. Neschopný žiadneho slova. Nedokázal sa obhájiť ani hádať. Potiahol nosom, opierajúc si hlavu o kovovú konštrukciu výtahu. Nasucho preglgol a nemotorne si povolil kravatu, v snahe dostať do svojich pľúc čo najviac čerstvého vzduchu.

****************

,,Norrie, och. Vitaj stratená. Ja že ste si to rozmysleli a už ani neprídete" Privítala ju Sára s pohárom šampanského v rukách, akonáhle sa Norrie ziavila na akcii. ,,... A, kde, kde si nahala môjho drahého bratrančeka???" Spítala sa Sára prekvapene, rozhladajúc sa všade na vôkol.

,,Tak trochu sme sa nepohodli. Pohádali sme sa a tak nejak som mu vykričala dosť veľa nepekných vecí" Priznala Norrie sklesnuto.

,,Ako že ste sa pohádali? A aké nepekné veci že si mu to vykričala?" Vyzvedala Sára.

,,Ani neviem, naštval ma. Ale viem že to bolo niečo v tom zmysle, že je mi z neho zle a že je celý ako jeho otec" Ľahostajne mykla plecom, naďalej blúdiac pohľadom po veškerých hosťoch.

,,Ouuuuu, tak to není dobré..."Zatiahla Sára rozpačito. Norrie spozornela.

,, Čo, čože???" Nechápavo na ňu Norrie pozrela.