Mafianovè dievčatko

///

Nasledujúci deň sa Jason a Norrie, okrem raňajok skoro celý deň nevideli. A Norrie za to bola len rada. Zatiaľ čo ona trávila svoj deň v spoločnosti Sari, vybalujúc si svoje veci, ktoré jej doniesli ich bodyguardi, Jason musel vraj pracovne odísť mimo domu aj so svojím bratrancom, Leom. Radšej sa ani nepítala.

,,Tak, toto je posledná krabica" vošla jej do šatníka Sara, pokladajú na zem spomýnajúcu krabicu.

Norrie, sediaca na zemi, obklopená kusmi svojho oblečenia len vzhliadla jej smerom a vďačne sa na ňu usmiala.

,,Ďakujem" Hlesa, vôbec sa jej to nechcelo robiť.

,,Nemáš zač. Páni, ak mám byť ale úprimná, ani by som nepovedala že máš toľko veľa vecí" Ozvala sa Sára a sadla si vedľa nej na zem, unavene zvesujúc plecia.

,,Ani nie. Ako však poznám svoju sestru, Valery, polovica tých krabíc je z jej šatníku. Ako by to ona definovala keby niečo" Protirečia jej Norrie nezabúdajú na úvodzovky. Sára vyprskla do hrdeľného smiechu.

,,Tak to sa vôbec nenudíš doma, že?" Ozvala sa Sára. Norrie sa pri spomienke na svoju mladšiu sestru len smutne usmiala.

,,Nie, to teda nie. Dosť sme sa ale odlúčili, posledný rok som bola mimo štátu na, na stáži a teraz... Doma som dlho nie a už sa sťahujem sem" Ozvala sa Norrie, smutne si povzdychujúc.

,,Tak počkať, keď nie si doma dlho, ako si sa teda spoznala z mojím bratrancom?" Zarazila sa Sára. Norrie zamrzla v pohybe a pozrela jej smerom. Takúto otázku nečakala.

,,No ono..." Váhala, nevedela či jej môže povedať pravdu. Spomenula si ale na Jasonové slová, zo včerajšej noci. Keď jej vravel, že v ich svete to nechodí ako v tom jej a v rýchlosti sa spamätala.

,,...On, vlastne, doviedol domov opitú Valery a ja. Nešťastnou náhodou som si ho pomýlila s nevdačným chlíplikom a nepekné mu vynadala. Potom sme sa ale stretli v škole, prehodili sme pár slov, vysvetlili sme si to malé nedorozumenie a z jednej kávi sa stalo randenie, ktoré došlo až k tomu že som s ním zasnúbená a bývam tu" Dodala Norrie z nervóznim úsmevom a rozpačito rozhodila rukami do priestoru.

Je pravda že polovica s toho bola lož, ale zase nesklamala jej veľmi, niečo s toho bola predsa pravda. Len niečo. Modlila sa a zároveň tŕpla, aby jej Sára na to skočila a už, už sa zdalo že jej neverí, keď sa znova hrdelne rozosmiala. Norrie si len úľave vydýchla, v duchu dakujúc tomu najvyššiemu. Skočila jej na to.

,,Tak to muselo byť zaujímavé" Chychotala sa Sára.

,,No tak to bolo" Zamrmlala Norrie.

,,Ach, aj ja by som chcela mať sestru. Aké to je, vrav" Vyzvedala Sára plná očakávania. Norrie sa zamyslela a na tvári sa jej objavil úprimný široký úsmev.

,,Je to, neustále doťahovanie, večné provokácie, hádky kdo komu zobral oblečenie a mnoho podobného... Je to, neopísateľné." Dodala a s úsmevom sa pozrela na Sáru, ktorá sa smutne zaxichtila.

,,Tak to ja nepoznám, Ja poznám len neustále dirigovanie od môjho brata a bratrancov, to nesmieš, to musíš. Tetinu Eleninu až prehnanú starostlivosť, a strýkove neustále zákazy a rozkazy. " Rozhorčovala sa Sára.

,,A čo tvoji rodičia???" Vyzvedala Norrie. Postrehli ako Sáre zamrzol úsmev na perách a ako rázom posmutnela.

,,Zomreli ri autonehode keď som bola ešte malá. Teta a ujo si mňa aj Lea prisvojili a od vtedy bývame pri nich" Hlesla skleslo.

,,Leo, ten Leo čo je stále po boku Jason je tvoj brat?" Vyzvedala Norrie. Sára len súhlasne prikývla.

,,Och, tak to ti moc nezávidím. Ide s neho strach." Sára sa len zasmiala.