A bolo to tu. Veľký deň D. Keď sa mala konať svadba Norrie a Jasona. Napriek veškerím piatkovým udalostiam Norrie už od skorého rána postávala v Sárinej izbe, pred veľkým zrkadlom a Sára okolo nej len zlahka pobehovala. Ako tomu vedela povedať ona, doladovali posledné úpravy. To dievča malo neskutočne šikovné ruky, musela uznať Norrie. Vďaka nej sa totiš po dlhej dobe znova cítila tak, pekne.Nehľadiac na to, že dokázala make-upom skryť veľké kruhy pod očami a strhanú tvár, ktorá jej ešte pred pár hodinami pripomýnala celú jej prebdenú noc na jednej z tých otrasných nemocničných chodieb, v spoločnosti Jasona a jeho plakajúcich prýbuzných. Dokázala zakriť aj jej sklesnutú náladu ktorá na s ňou niesla od kedy sa dozvedela od Jasona tú smutnú správu. Nemala ho nejak moc v láske, to nie. Nemohla si však pomôcť a pred očami sa jej stále vybavoval obraz, ako stála uprostred izby s Jasonom obímajúc jeden druhého. Bol to jeden s tých okamihov ktorý ju donútil veriť v to že, nie je až tak zlý, ako sa na vonok zdá.
,,Prepáč mi to, malá, ale ja, ja viac nemôžem" Zaknučal jej ospravedlnúco neďaleko jej pier a zľahka sa tými svojími optrel o tie jej.
Norrie ustrnula v pohybe a oči prekvapene roztvorila do korán. Nečakala to. Nevedela ako zareagovať. A skôr ako sa stihla akokoľvek spamätať, ani nevedela ako, ocitla sa pod ním na posteli a jeho vášnivé bozky a dotiky mu vrelo opätovala.
,,Hej, vstávame šípková Ruženka, dnes sa už vydávaš." Trhla sebou mierne keď jej znenazdajky kto si luskol prstami pred očami. Prekvapene zažmurkala, všímajú si neďaleko seba Sáru, s pobaveným výrazom na tvári.
,,Prepáč, trochu, trochu som sa zamyslela" Zahabkala mierne vykolajená a následne nasucho preglgla.
Zlá, Norrie. Zlá. Zlá... Karhala sa podvedome.
Mierne potriasla hlavou, aby zanala všetky dotieravé myšlienky a veškeré spomienky na včerajšok a celú svoju pozornosť sa snažila venovať Sáre, ktorá, ako sa zdalo, si ju viac než inokedy vyžadovala.
,,Ale, ale že by niečo nekalého..." Spiklenecky pár krát za sebou nadvihla obočie. Norrie na ňu pozrela ako na zjavenie. Sára len pretočila očami a znudene si povzdychla. ,,...No taaak, dievča, však usmej sa trocha. Dnes sa predsa vydávaš. Nemôžeš byť večne jak kylo soli" Chytila ju za plecia a mierne s ňou zatriasla.
Norrie odvrátila pohľad od svojho odrazu v zrkadle a očkom pozrela smerom k sestre jej nastávajúceho manžela. Vyzerala okúzľujúco. Na sebe mala prenádherné ružové družičkovské šaty, ktoré dokonale predviedli jej postavu, a to doslova. Čipka pokrívajúca dekort sa v ľahkosti tiahla aj po voľne padnutej, až po zem, dlhej sukni a ružová saténová stuha, na páse, nemohla nič pokaziť. Práve naopak šaty pôsobili elegantne a vkusne. Vlasy mala vyčesané v slávnostnom drdole a na tvári, okrem dokonalého make-upu, sa jej zračil malí, vlúdni úsmev.

Norrie ju až obdivovala, za to, ako sa vedela dokonale pretvarovať. Za to, ako každého vôkol seba dokázala s takou ľahkosťou oklamať, že je zo všetkého tak nad vecou a všetko je v úplnom poriadku. A to až do takej miery, že si dotyčný vôbec ani uvedomil že je to len púha lož. A ona by jej tiež uverila. Naozaj. Ak by nebola svedkom včerajšej udalosti v nemocnici a na vlastné oči by nevidela ako svojho drahého strýka oplakávala, mala by za to že jej smútok v očiach je len prostá známka únavy a jej začervenané oči, ktoré boli dôsledkom jej neutíchajúceho, niekoľko hodinového plaču, sú len ďalšia známka nevyspalosti.
Ona však poznala pravdu a narozdiel od Sári a jej príbuzných sa pretvarovať nevedela. Nevedela nahodiť kamennú tvár, alebo dokonalí úsmev a tváriť sa ako by nič. Dokonca aj to že dokopy nikto z nich, nič poriadne nevedel, ju ubíjalo. Nevedeli ani to zda prežije a usmievali sa tu ako by na tom nezáležalo. Ako by na ňom nezáležalo. Všetci sa tvárili ako by ani neexistoval. A ju to desilo. Desil ju fakt že sú schopní obetovať svoju vlastnú krv a to len preto aby nad nimi ich nepriateľ nezvítazil. Vlastnú krv, kvôli niekomu úplne cudziemu ?!? Však, však to bolo zvrátené. Tak ale fungoval ich svet. Uvedomovala si. Svet plný nenávisti, smrti a mafiie. Svetlo do ktorého sa dnes oficiálne chystala vstúpiť aj ona.

YOU ARE READING
Mafianovè dievčatko
RandomA zrazu tam stál znova. Tak ako v tú noc keď ho videla prvý krát. Vlasy mal rozcúchané na všetky strany, na tvári ten jeho zvičajný drzý úškrn a z očí mu sršal chlad. Niečo bolo ale čosi iné, oni obaja boli iný. On nemal okolo krku zavesenú jej mla...