Keď som bola malá, mala som kamaráta menom Rhyun.
Každý deň sme sa spolu hrali na našom dvore, kedže bol celkom velký. Boli sme najlepší kamaráti. Hádzali sme si loptou, hrali schovávačku, jazdili na bicykli alebo kreslili na zem kriedami.V deň mojich deviatych narodenín som ho pozvala na moju oslavu. Už mala začať, ale on tam nebol. Išla som sa teda rodičov spýtať, prečo tu ešte nie je, no tí sa na mňa len pozreli so smútkom v očiach a povedali, že nepríde. Šeptom dodali 'už nikdy'. Mysleli si, že som to nepočula, ale ja som to počula dosť jasne.
Odvtedy som ho už nevidela.
YOU ARE READING
Nedotknuteľná láska [DOKONČENÉ]
RomanceKaždý si pod týmto názvom predstaví niečo iné. Ale ak to nezhmotníš, alebo nenapíšeš, nikdy sa nikto nedozvie, ako si si to vlastne predstavoval. Prečítajte si a ponorte sa do tohto príbehu, ktorý som spolu s mojou kamarátkou zhmotnila, a nakoniec z...