PLANETS//sk

NEPTUNE

Alexander Noah Sugg

8/9

„Možno chcem zabudnúť. A možno nie. Možno nechcem byť na tomto svete. Možno len nechcem byť tým, kým som. Možno chcem aspoň na nejaký čas zabudnúť na to, čo robím. Byť slobodný, nespútaný, šťastný. Aké naivné a hlúpe, nikdy som nebol šťastný. Možno budem, ak zabudnem. Tak veľmi chcem zabudnúť, avšak, podarí sa mi to len na nejaký čas. Potom to znova príde a ja sa znova cítim nešťastný, zranený, nepotrebný. Mám chuť si dať viac no viem, že nemôžem. Najprv som si myslel, že to bude zábava, robiť niečo bez toho, aby ste o tom vedeli. Stratiť kontrolu nad vaším telom, stratiť kontrolu nad sebou samým. Znie to zábavne. Škoda, že len znie. Všetko to, čo na nejaký čas zabudnem, sa nakoniec vráti ako bumerang a bolí to ešte viac, ako pred tým. Bolí to o stokrát horšie a preto stále chcem viac a viac, chcem konečne zabudnúť, nemať to pred očami. Myslel som, že potom budem v poriadku, no nestalo sa tak, pravdou je, že som ešte viac zničený, ako pred tým, i keď pocit, kedy nad sebou stratíte kontrolu je neopísateľný. Zrazu je všetko také jednoduché. Kiež by to bolo také aj v realite. Mnoho krát ani nechcem ísť spať, i keď by som mal. Nechcem spánok, pretože spánok je pre slabých. A ja slabý nie som. A možno aj som, no nechcem si to priznať. Možno som zabudol. Mnoho ľudí mi vraví, aby som prestal, no čo ak prestať nechcem? Viem, že by som mal prestať a preto sa ničím ešte viac. Aké potupné. Často krát sa ráno zobúdzam vedľa cudzincov a som si istý, že minulú noc to boli moji najlepší priatelia, i keď som nemal poňatia, čo zač sú. Vtedy mi je to všetko jedno, dôležité je zabudnúť. No praví priatelia by ma nenechali robiť to, čo robím, povedali by, aby som prestal a ja by som pil aj tak ďalej. Preto nemám nikoho, len pár cudzincov, ktorých nepoznám, no tvárim sa, že sú to moji priatelia. No ako aj ja, aj oni vedia, že nie sú. Je to všetko také zložité, potrebujem zase vidieť všetko jednoducho, potrebujem zabudnúť." Nadýchol sa a v ruke zvieral svoju poslednú záchranu, ktorá mu pomáhala zabudnúť, na všetky problémy, ktorými prechádzal. Bola to jeho najlepšia kamarátka a pritom vedel, že ho ničí. Chcel sa napiť, no v tom ho niekto prerušil. „Neptune, nerob to." šepol hlas tesne za ním, znel zúfalo. Vedel, že už ďalej nechce, ale potreboval zabudnúť. Pozrel ho hľadiska no všetko, čo videl, boli len rozmazané hlavy ľudí sediacich na sedadlách. Akoby mal v hlave kolotoč, ktorý zakaždým pridával na rýchlosti. Cítil sa zle, bolo mu to všetko tak ľúto. „Prosím, Neptune, nerob to." zatvoril oči, pretože už nedokázal pozorovať ten kolotoč. Počul len kroky, vedúce k nemu. „Pomôžem ti, sľubujem."

„Rád by som ti veril." Ohradil sa Neptune, keď mu pre neho neznámy priateľ bral fľašku z ruky a položil ju na zem vedľa neho. Následne ho chcel zodvihnúť, no potreboval pomoc, pretože chlapec sa sám nedokázal postaviť. „Neviem, či žijem, alebo umieram." Šepol Neptune a zasmial sa. „Smiešne, však? To bol dôvod, prečo som to robil. Prečo som bol stále opitý. Chcel som zistiť, či žijem, alebo umieram, avšak, nikdy sa mi to nepodarilo. Chcem to zistiť. Ty nie?" na otázku mu však nikto neodpovedal. Otvoril oči a pozrel do neurčeného bodu do steny, ktorá bola pred ním, začal sa smiať. Nikto nevedel prečo, no smial sa. Aspoň na pár sekúnd sa cítil šťastným, i keď šťastným nebol. Postavil sa, no na nohách sa držal veľmi slabo, preto no držal priateľ, hlas, ktorý bol ochotný mu pomôcť. „Prečo tu si?" zamumlal na priateľa, ktorý na túto otázku odpovedal. „Aby som ti pomohol."

„Aké lži." Znova sa zasmial, „prečo mi chceš pomôcť? Nechcem pomoc, nepotrebujem ju, som v poriadku." Povedal sebavedomo a chcel sa pustiť priateľa, ktorý ho držal, no ten ho nepustil, pretože vedel, že by to dopadlo zle.

„Neptune, potrebuješ pomoc, si stále opitý, prečo to vlastne robíš?" otočil si ho k sebe čelom a pozeral mu do očí. Chlapec sa však nedokázal pozrieť do očí priateľovi, nechcel to vysloviť. Nechcel, znamenalo by to, že nezabudol. A on tak veľmi túžil zabudnúť.

„Chcem zabudnúť, ani si nevieš predstaviť, ako! Oh, ako len túžim po tom, zabudnúť na všetko zlé, no vracia sa to a ja to nedokážem kontrolovať!" napokon sa chlapec rozkričal a slzy sa mu spustili po tvári. Áno, uvedomoval si, že plače a v tom momente mu to bolo jedno. Chcel len jednu vec- zabudnúť. Vytrhol sa z priateľovho zovretia a prudko sa otočil na ľudí, ktorí sedeli v hľadisku. Pousmial sa, pretože vedel, že konečne dokázal to, čo chcel. V ten moment zabudol na všetko, na všetky problémy a tak zatvoril oči a padol na zem, odhodlaný zistiť, či za ten celý čas žil alebo umieral.