PLANETS//sk

PLUTO

Lucas Ezra Wasowski 

9/9

Chlapec, ktorý sedel v tme sa postavil a pomaly prešiel do stredu javiska. Pousmial sa, keď každý v hľadisku zrazu stíchol a pozeral na neho, čo urobí, povie. „Zabudli ste?" uškrnul sa a ruky dal za chrbát. Pozrel na stenu, olízol si spodnú peru a pozrel naspäť do hľadiska. „Ja viem, že áno. A nebojte sa, nezazlievam vám to, je mi jasné, že na mňa každý zabudne. Necítim sa nijak výnimočný pre tento svet, nie to ešte pre ľudí. Nie to mať niekoho. Hocikoho. Len toho, koho každý volá priateľ. Nikoho takého nepoznám a možno ani poznať nebudem. Dôvod je jednoduchý, vystrašil by som ich. Áno, tým ich myslím ľudí. Ľudí v našej škole, na ulici, v meste. Všade. Nepoznajú ma, nevedia, čoho som schopný, ak som naštvaný, smutný alebo sklamaný. Preto ľudom nedôverujem. Zranili by ma ešte viac, ako som teraz i keď mám pocit, že to už viac ani nejde. Každý na mňa zabudol, pre každého som len niekto, koho nemajú za potrebu poznať, niekto, kto je jednoducho stratená položka tohto sveta, uzavretá kapitola knihy, ktorú aj tak nikto nečíta. A možno aj, no kapitolu, kde som mal byť ja preskočil, aby ušetril čas. Nehovorím, že mi to je jedno, mrzí ma to. Ľudia o mne majú divnú mienku. Každý si myslí to isté, no zhodnú sa na jednej veci, či už sú mienky o mne kladné, či záporné, stále je to o mne. Pre niekoho som divný chalan, ktorý neustále pozerá do steny, pre niekoho som ten, ktorý rozpútava bitky, pre niekoho som vzorným žiakom, pre niekoho som však aj ten najlepší chlapec, akého kedy poznal. Je to smiešne a zvrátené, aké majú ľudia proti vám predsudky, ak sa s nikým nebavíte a aj keď ste sa s nimi bavili, vytvorili si vlastnú mienku, ktorá vlastne ani nemusí byť pravdivá, no vytvorili si ju s pocitom, že to je pravda, i keď pravdou z toho všetkého, čo vám povedia je minimálne percento. A ľudia tomu samozrejme veria, nechajú sa unášať davom, ako ovce, sú zmanipulovaní myšlienkami niekoho, koho vlastne ani nepoznajú. Je mi z ľudí zle. Je mi zle z toho, ako sa tvária, že je všetko úžasné, dokonalé a že sa im všetko darí," zvraštil tvár, „najhoršie sú páry, ktoré sa tvária, že budú spolu navždy." Zasmial sa a zakrútil hlavou, rukou si pretrel oko, do ktorého mu padla smietka. Potom, ako si ho pretrel sa pozrel na stranu, kde už šli dve osoby, držiace sa za ruky. Skrčil sa za strom vyrobený z papiera a pár, ktorý prechádzal parkom pozoroval najďalej.

„Neptune, počul si ten šuchot?" dievča sa zastavilo a pozrelo na svojho chlapca, ktorý sa len zasmial.

„Bol to len vietor. Tu nikto nie je. Naozaj, neboj sa, Earth." usmial sa na ňu, vtisol jej malú pusu do vlasov, chlapca, stojaceho za stromom skoro naplo. Rozhodol sa teda, že ich vystraší.

„A čo ak som tu ja?" vyšiel, dievča podskočilo a pozrelo na chlapca, ktorý stál pred nimi v čiernej košeli. „Čo ak ste tu nikdy neboli sami?" položil znova otázku, chlapec, ktorý stál vedľa svojej priateľky sa postavil pred ňu, aby ju ochránil. Chlapec pri strome sa zasmial. „Aké nechutné."

„Kto si?" spýtal sa chlapec, no keď na chlapca zasvietilo svetlo, spoznal ho, ruky spustil pozdĺž svojho tela, „nie si ty ten chalan čo,.." zamyslel sa, o chlapcovi stojacemu pred ním počul už veľa, no nikdy tomu nevenoval nejakú veľkú pozornosť.

„Ten čo?" chlapec pri strome si prekrížil ruky na prsiach, „len to povedz, smelo do toho, som zvedavý, čo nové sa o mne dozviem."

„Ten čo chcel vyskočiť z okna?" nesmelo sa spýtal, pretože nevedel, či to je pravda a či nie.

„Aj som skočil, nič nové nemáš?" znova sa zasmial, „Bože, vy ste tak hrozne naivní," zakrútil hlavou, „vy všetci. Veríte úplným klamstvám. Dopočul som sa, že vraj chcem vystrieľať školu, potom že som predával drogy a plno ďalších klamstiev. Prečo proste nemôžem byť taký neviditeľný tak, ako pred tým? Kedy si ma nikto nevšímal a pre každého som bol len niekto, koho nepotrebujú poznať?"

„Pluto?" dievča vystúpilo pred svojho chlapca, no chytil ju za ruku.

„Dávaj si pozor, Earth. Je nebezpečný." šepol a pohľad nespúšťal z chlapca, ktorý len tak nečinne stál pri strome.

„Áno, Earth, som nebezpečný, dávaj si na mňa pozor." Usmial sa na dievča najviac ironicky, ako to šlo, „snažil som sa byť dostatočne dobrým pre všetkých, no na konci to je aj tak jedno, a či nie?"