Living Not Surviving

1# Len ďalší deň

Som tu.
Zase.
Stojím na streche nejakej budovy, má asi 12 poschodí a je z nej krásny výhľad na celé mesto. Videla som ho už toľkokrát, no stále sa ho neviem vynadívať. Je už tma a ja sledujem ako sa pomaly rozsviecujú malé svetielka na oblohe, už od mala som sa na ne rada pozerala. Dokonca som verila a stále verím, že na hviezdach žijú naši strážny anjeli. Každý anjel má svoju vlastnú hviezdu, z ktorej pozoruje svojho človeka. Bola som stratená vo svojich myšlienkach, ani som si nevšimla, že za mnou niekto stojí a objíma ma zozadu okolo môjho pásu. Zrazu ma otočil a pobozkal na pery.

"Oooh." Rýchlo som sa postavila do sedu na mojej posteli. Bol to len sen. Zase ten istý sen, ktorý sa mi sníva už týždeň vkuse. Len čo zavriem oči, stále to isté. Najhoršie na tom je to, že neviem kto je ten chlapec, ktorý ma bozkáva.

Zabudla som sa vám predstaviť. Volám sa Alison, mám 15 a chodím do prvého ročníka na strednej.

Pozrela som sa na svoj mobil na nočnom stolíku, 7:15.
"Dokelu, zaspala som." Rychlo som vyliezla z postele, vbehla do kúpeľne, kde som si spravila rannú hygienu, jemný make-up a vrátila sa do svojej izby. Obliekla si prvé, čo mi prišlo pod ruku, čierne nohavice a krémový pletený oversize sveter, môj najobľúbenejší. Rýchlo si spravila vlasy do vysokého strapatého drdola, vzala tašku a vybehla z domu, 7:40. Našťastie školu mám od domu celkom blízko. Do triedy som vošla tesne po zvonení. Nikto sa na mňa ani len nepozrel, až na Taru, moju najlepšiu a aj jedinú kamarátku na tejto škole. Nemajú ma radi, nie som bohatá, namyslená krava ako oni. Išla som k nej a sadla si na stoličku vedľa nej.

"Ahooj, vieš, že má prísť nový chlapec do našej triedy?? Som zvedavá aký bude." Povedala pomedzi to, ako som si vyberala učebnice na prvú hodinu. Matika, tú mám rada, aj učiteľka má rada mňa. A to je ďalší dôvod prečo ma nemajú radi, mám samé jednotky, občas nejaká dvojka. No nie som bifľa, doma sa ani neučím, proste mi to ide.

"Nie nevedela som," pozrela som sa na ňu, "a ty to z kadiaľ vieš??"

"Včera som bola u triednej v kabinete, opraviť si známku a prišiel riaditeľ, rozprávali sa o nejakom novom žiakovi a, že príde k nám do triedy."

"Aha..." Viac som povedať nestihla, pretože prišla učiteľka do triedy. Postavili sme sa a pozdravili. Kým si pozerala, čo máme dneska preberať, niekto zaklopal a vošiel.

"Dobrý, som nový žiak." Prezrel si všetkých v triede, jeho zrak sa zastavil na mne a ja som sa na neho pozerala ako na zjavenie. Je taký krásny, vysoký, aj cez tričko, čo má na sebe je vidno, že má dobre vypracovanú postavu, orieškovo hnedé vlasy má na bokoch vyholené a ofina mu ide do očí. Musela som od neho odvrátiť zrak, keby so sa do jeho azúrovo modrých očí pozerala ešte chvíľu dlhšie asi by som sa v nich stratila, utopila by som sa v nich ako v mory.

"Môžeš sa nám predstaviť a potom si choď sadnúť na voľné miesto." Povedala učiteľka.

"Čaute, som Jason. Mám 16, presťahovali sme sa sem pred troma dňami." Povedal a šiel do poslednej voľnej lavice úplne vzadu.

Prezrela som si ho lepšie. Na sebe má čierne úzke roztrhané rifle, biele tričko a navrchu ešte čierno-červenú kockovanú košeľu. Na ľavom uchu ma náušnicu, čierny malý diamant. Vyzeral perfektne.
S tým svojim bad boy výzorom pritiahol všetky pohľady dievčat z triedy, aj môj. No ten jeho sa sústredil len na mňa.

Celý deň som sa nevedela sústrediť, stále som cítila jeho pohľad na mojom chrbte, no neotočila som sa, ani raz.

****

"No čo si o ňom myslíš?? Podľa mňa je zlatý. Nezájdeme niekde na limonádu??" Otočila som sa na Taru, už som jej išla odpovedať, keď som za jej chrbtom uvidela Jasona, opieral sa o motorku, typujem, že je jeho a po jeho bokoch z každej strany boli Tiffany a Clara. Namyslené, maľované kravy z vedľajšej triedy. Zranilo ma vidieť ho s nimi, ani neviem prečo, veď ho ani nepoznám.

"Jasné poďme, no dnes pozývam ja teba," usmiala som sa na ňu,"neviem, čo si mám o ňom myslieť, vyzerá dobre, fajn, možno trochu viac než dobre. Ale určite je to sukničkár a další namyslený pako."

"Prečo si to myslíš??"

Ja som len ukazala prstom za ňu, otočila sa, "aha." Keď si všimla môj výraz, zobrala ma za ruku a už aj ťahala preč smerom k limonádovni (neviem ako sa to volá).

Už sme si objednali, niesli sme si ich v rukách. Ja som si dala bazovo-jablkovú a Tara malinovú. Sadli sme si k stolu a rozprávali sa o všetkom.
O tom novom chlapcovi, Jasonovi.
O plánoch do budúcnosti.
O plánoch na jesenné prázdniny, dohodli sme sa, že si ich spolu užijeme.
Už sme chceli odísť, no, to by som nebola ja, keby som vo dverách do niekoho nenarazila.

"Prepáč, si v pohode??" Spýtala som sa s ľútosťou v hlase, no keď som zdvihla hlavu a uvidela som do koho som vrazila...už mi to ľúto nebolo, skôr mi bolo do smiechu. Stál tam...