Fashion, beauty, témy a rôzne rady. Toto je komunita ľudí, ktorí sa neboja ukázať svoje pravé JA!
Preferujem úprimnosť a vlastný názor.
Ako bonus niečo málo náučné.
Toto možno nezaujme každého. Ale chcem sa vám tak "vyrozprávať". Pretože si myslím, že tento príbeh je ako z rozprávky.
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Takže... začalo to na základnej škole v deviatom ročníku. Spoločne sme do školy chodili 9 rokov. Dokonca sme chodili aj do družiny, ale jeden druhému sme nekládli veľkú pozornosť. Teda podľa jeho úvahy som ho ja ignorovala.
V devine sa však stalo niečo nečakané. Po mnohých skúsenostiach už z rozprávania som bola naplno rozhodnutá, že sa vydať ani nechcem. Že nechcem nikoho. Napriek tomu som mala potrebu mať pri sebe niekoho. Najlepšieho kamaráta, ktorý by mi bol všetkým a mohla by som mu povedať čokoľvek a pochopil by ma. Len kamaráta. Ale jedného dňa a ten deň si pamätám presne! Sme s kamoškou stáli pri okne a pozerali sa na prvé vločky. Moja kamarátka (nazvyme ju len S), teda teraz už bývalá spolužiačka mi povedala, že sa páčim jednému chalanovi z céčky. Tak som sa samozrejme zaujímala. Avšak keď mi povedala meno Filip a jeho priezvisko, nedokázala som tomu uveriť.
Začala som si ho viac všímať a pokaždé keď som ho uvidela, mi začalo biť srdce ako splašené. Páčil sa mi. Do tej doby som si ho ani nevšímala, ale zrazu? proste to tam bolo a zamilovala som sa takmer ihneď. Na ďalší deň mi poslal žiadosť na facebook (vyznie to ako strašné klišé, ale bohužiaľ sme inak komunikovať ani nevedeli). Ja som ju prijala a aj mu napísala. Mala som strašný stres. Tak sme si začali písať. Prebrali sme všetko! Rôzne hlúposti a musím vám povedať, že ma dokázal rozosmiať aj cez obyčajný chat. Neučila som sa, chodila som neskoro spávať, ale stálo to za to. Keď sme na seba v škole narazili, tak sme sa iba pozdravili a išli ďalej. Obaja sme sa proste hanbili.
Po týždni písania (mnoho vecí preskakujem pretože mi prídu nedôležité) sme sa dohodli na stretnutí. Zapamätajte si dva dátumy. A to 18.12 a 21.12. Presne 18.12 a to bol piatok sme sa stretli pri školskom ihrisku. Poviem vám, že neskutočne mrzlo, vyzerala som ako ochechula a strašne som sa bála, že sa mu páčiť nebudem. Moje vlasy zo zimy priam šaleli a to naozaj neviem, čo sa s nimi dialo. Proste som mala trému. To zrejme aj on.
Naše stretnutie trvalo možno niečo cez 2-3 hodiny. Veľa sme kecali a naozaj sa veľa nasmiali. Robili sme rôzne blbosti a nakoniec ma odprevadil na autobus. Pri konci som ho požiadala o to, či by som ho mohla objať. V tom momente som sa cítila tak šťastná. Vyžarovalo z neho niečo, čo mi vnucovalo vnímať len jeho a jeho krásne oči.
Znovu prešiel víkend a my sme sa neobišli od niekoľko hodinového vypisovania si. Avšak tu bol ten deň D. 21.12- pondelok.
Mali sme vianočný večierok, ktorý usporiadavala naša trieda. Všetko bolo perfektné. S kamarátkou sme prišli do školy v šatách a ja som si dávala záležať na svojej vizáži. Večierok sa konal v školskej jedálni, nakoľko tam bolo pozvaných niekoľko tried. Všetko sa začínalo úžasne. Síce som od rána mala nervy a stresovala sa, ale to úplne zbytočne. Naozaj som bola ako zamilovaná pubertiačka.
V tom som ho uvidela. Po hodine obzerania sa a behania po škole som ho zbadala. Tmavo modrá károvaná košeľa a dokonalo upravené vlasy. Oči, ktoré si ma ani nevšimli. Teda ja som si to myslela. Kamarátky ma pár krát prinútili ísť tancovať a musím uznať, že ten večierok sa naozaj vydaril. Všade kopec občerstvenia a ľudia sa naozaj zabávali. Potom tu bol však Filip, ktorý sedel medzi svojimi a mne bolo blbé za ním ísť(momentálne sa cítim, akoby som písala môj príbeh do Bravíčka).
Po pár minútach mňa aj jeho začali bombardovať otázkami "prečo s ňou/ním nejdeš tancovať?" No a samozrejme ja som bola tá, ktorá šla za ním a potiahla ho za ruku. Musím uznať a doteraz sa nad tým smejem, že on bol totálne drevo a ja som sa až moc snažila. Hrala rytmicky priemerná hudba. Čož znamená, že nebola práve najvhodnejšia na valčík. Nakoniec sme to obaja vzdali a zasmiali sa. Ja som šla za mojou partiou a on za tou svojou. A keďže toto je príbeh o nás dvoch, nebudem spomínať detaily okolo toho a zbytočne to ešte viac naťahovať.
Po ďalších pár minútach sme sa prešli po škole a šli do našej triedy, ktorá bola na samom vrchu. Obaja sme sa na seba zahanbene usmievali a prehodili pár slov. Ja som sa však musela strápniť a začať rozprávať mimo cesty. Napriek tomu som sa pri ňom cítila výnimočná a zamilovala som sa do neho ešte viac. Najmä po piatkovom stretnutí. Páčil sa mi. Bol úplne odlišný ako iní chalani v dnešnej dobe. Bol sám sebou a nehanbil sa za seba. Nebol ani najbohatší a aj to sa mi na ňom páčilo. Rozprával otvorene a stále sa na mňa pozeral. To som sa teda musela červenať.
Po ďalších pár slovách sme sa opäť vybrali po škole a naozaj prekecali snáď hodinu. No neskôr sme sa znovu vrátili do našej triedy a moje spolužiačky za nami prišli. Prikázali mi, aby som zatvorila oči a na hlavu mi posadili korunku. Ano korunku. Totiž sa hlasovalo o "kráľovnú" a že vraj som mala "najviac hlasov" spoločne s Filipom. Wau, pomyslela som si. Od tej doby som sa usmievala viac a viac.
No a najlepšie nakoniec.
Pomaly sa začalo upratovať, ale hudba ešte stále hrala. Do Filipa šťuchali a neustále mu niečo hovorili. Nechápala som až po chvíli ma vzal za ruku cez celú jedáleň, von na chodbu. Tam sa predo mňa postavil, zhlboka sa nadýchol a povedal mi tie najkrajšie slová aké len mohol."Ľúbim ťa." Presnejšie to ľ zvýraznil a ja som v tej chvíli vedela, že on je pre mňa ako boh. Neváhala som a takmer okamžite mu povedala "aj ja teba" a zavesila sa mu na krk. Naše objatie bolo pevné a trvalo naozaj dlho. Ľudia sa na nás pozerali a bol to naozaj zvláštny pocit, najmä potom.
Oops! Questa immagine non segue le nostre linee guida sui contenuti. Per continuare la pubblicazione, provare a rimuoverlo o caricare un altro.
Po škole sme ešte chvíľu boli spolu a znovu sa rozprávali. Vtedy mi Filip neprišiel ako veľmi ukecaný typ chlapca, ale teraz? prekecá so mnou aj hodiny. Znovu ma odprevadil na autobus, ktorý sa nebezpečne blížil a ja som mala pocit, že ma Filip ešte nechce pustiť. Odhodlal sa na náš prvý bozk, na líce. Bolo to sladké a naozaj milé.
Celú cestu domov som nemyslela na nič iné. Prehrávala som si v hlave čo sa v ten deň stalo a zdalo sa mi to všetko ako sen. Doteraz sa mi to tak zdá.
No a doteraz sme spolu. Môj prvý a jediný chlap, ktorého nadovšetko milujem. Zažívame spolu vtipné a najmä trápne chvíle. Ale nesmiem zabudnúť na tie najkrajšie, vlastne každá chvíľa prežitá s ním ma pre mňa obrovský význam. Som za neho neskutočne vďačná a verím, že to spolu zaťaháme až dokonca. Naša budúcnosť je dosť jasná a obaja vieme, čo bude nasledovať po doštudovaní.
Myslím si, že práve my sme dôkazom, že skutočná romantická a rozprávková láska existuje. Napriek hádkam a ostatným veciam sme spolu a naďalej sa milujeme. A poviem vám, že to je už naozaj dlhá doba, čo sme spolu. Stále nám to klape a to je to hlavné. Prajem vám, aby ste tiež našli tak skvelého chlapa ako ja a naozaj majte otvorené oči a nebuďte naivné. Ak príde ten správny, budete to vedieť. Hlavne lásku nehľadajte, ona si vás nájde sama.
