Až za hranicou temna...

Je koniec Izzy...

Portálom som sa preniesol do Inštitútu.
,,Jace, čo sa deje ?"- opýtal som sa hneď ako som prišiel k skupinke lovcov.
,, Magnus musíš nám pomôcť v meste je masívny útok démonov, nezvládne to bez tvojej pomoci."- pozrel na mňa s prosbou v očiach, už dlhiu dobu som bol súčasťou ich tímu vždy keď potrebovali pomoc.
,,Dobre Jace, pomôžem vam. A kde je Alexander ?"- dnes som s ním ani nebol nakoľko od rána mal nejaké naliehavé veci v Inštitúte, popravde som sa na neho aj trochu tešil.
,,Magnus on nieje s tebou ? Mysleli sme že keď nedvíha telefón je pri tebe. Už asi pred dvomi hodinami odišiel k tebe."- povedal nechápavo Jace a vtom sa to stalo.
,,A..aaaaach"- Jace prudko skríkol od bolesti.
,,Jace, čo sa deje !?"- pribehla k nemu okamžite Clary.
,, A.. Alexander... Moja runa."- odhalil svoju parabatai runu ktorá svietila ako hviezda.
,,Nie... Nie Alexander!"- vykríkol som, z vrecka som vytiahol prívesok ktorý som od neho dostal a okamžite som na neho použil stopovacie kúzlo. Len čo som ho našiel okamžite som otvoril portál ktorým som aj s Izzy a Simonom a Lukeom prešiel na druhú stranu. Srdce sa mi zastavilo, do mozgu prestala prúdiť krv, Alec tam ležal na zemi celý od krvi.
,, Alexander!"- skríkol som a rýchlo k nemu pribehol, sadol som si k nemu a vzal ho do náručia. Moje ruky hbez začali vykonávať rôzne kúzla.
,,M... Mags."- pootvoril oči a usmial sa.
,,Shhh, neboj to bude dobre už som tu, už som tu zlato"- šepkal som cez slzy a opakoval zaklínadlá.
,,M..Magnus, n.. nie. ... Mags .. milujem ťa."- začal vyplúvať krv.
,,Nie Alexander, nie!"- kričal som cez slzy. Moja mágia nefungovala. Ucítil som ako ma Alec pevne stisol za ruku a potom som už len videl ako jeho ruka klesá dole a srdce prestáva biť. Ten moment sa mi zlial do jedného. Srdce mi trhalo bolesťou, z hrdla sa stali bolestné výkriky, pevne som stískal Alecove telo v rukách. Tak strašne to bolelo  že keby si po mňa vtedy prišla smrť kľudne by som sa jej odovzdal.
,, A..Alec "- Izzy padla na kolená vedla mňa. Netuším koľko sme tam sedeli ale asi tak po hodine sa má snažili od Alexandra odtrhnúť, nechcel som pustiť jeho telo. Neveril som že už ho nikdy neuvidím. Nikdy s ním nepôjdem na romantickú večeru, už nikdy nebudem zaspávať po jeho boku.
,,Magnus"- Izzy ma pevne objala a ja som v tom okamihu pustil Alexandra, moje srdce prestalo silno biť. Oči prestali plakať a moje emócie odišli aj s Alexandrovým telom.
,,Je koniec Izzy."- šepol som a postavil sa, portálom som sa preniesol domov. Lusknutím prsta som zmenil všetky žiarivé farby v dome na čiernu. Posadil som sa do kresla a v ruke sa mi objavil pohárik poriadnej whisky. Plánoval som uhasiť bolesť vo fľašiach whisky. Aspoň dnes, nechcel som nikoho vidieť. Nechcel som s nikým hovoriť proste som chcel byť sám... Pretože to som práve bol.... Sám....

Magnus bol pripravený že Alexander raz odíde ale nie teraz nie v tejto chvíli... Chcel s ním toho ešte toľko zažiť. A teraz ostal sám a nemohol tomu zabrániť....