Až za hranicou temna...

Tam a späť

Zobudil som sa do chladného rána. Dnes mal Alec pohreb, nechcel som tam ísť ale chcel som ho vidieť aspoň posledný krát. Obliekol som si ten najlepší čierny oblek. Žiadne trblietky, žiadne linky, žiadny make up žiadny Magnus Bane. Dnes som na to nemal vôbec náladu, do Inštitútu som išiel pešo. Potreboval som sa ešte vyvetrať, vonku pršalo a tak som si vyčaroval dáždnik. Aj počasie somnou súcitilo, keď som prišiel do Inštitútu už tam väčšina bola. Izzy, Jace, Clary, Luke, Simon , Maia , Marysa , Robert a zvyšok rodiny a známych.
,,Magnus "- podišla ku mne Marysa.
,,Môžem ho ešte vidieť ?"- opýtal som sa jej.
,,Vieš že ty môžeš všetko Magnus "- utrela si slzy a pohladila ma po chrbte. Pomaly som kráčal k obradnému stolu kde ležal, bol krásny ako vždy. Prsty sa mi chveli keď som ho ešte posledný krát pohladil po tvári.
Obrad bol rýchly a smutný, všetci plakali ale ja som nedokázal vyroniť ani len slzu. Po obrade som chcel odtiaľ čo najrýchlejšie odísť pretože som cítil ako ma to začína znova pohlcovať.
,,Magnus, prosím počkaj"- zavolala na mňa Izzy.
,, Prepáč Izzy ale ja , musím ísť nezvládnem tu už ostať."- povedal som a slzy sa mi už tlačili do očí.
,,Chcela som ti len dať toto, našli sme to v jeho bunde. Bolo na tom tvoje meno."- podala mi malý balíček , bola na ňom čierna mašľa s trblietkami. Alec vedel ako ma presne vystihnúť aj v takýchto malých detailoch.
,, Ďakujem"- pousmial som sa, izzya pevne objala.
,, V stredu budeme upratovať Alecovu izbu, budeš chcieť niečo ?"- opýtala sa ma.
,, Všetko pošlite ku mne "- povedal som bez mihnutia oka a odišiel. Ako som tak kráčal po uliciach Brooklynu natrafil som na malý park v ktorom som mu daroval kľúče od môjho bytu. Posadil som sa na tú lavičku, z vrecka som vytiahol malý balíček. Rozviazal som ho. Mašľa dopadla na zem. Bola tam krabička, čierna zamatová a k nej priložený lístok.
Navždy, len ty a ja. Za temno a ešte ďalej.
Tvoj Alexander
Otvoril som krabičku a tam bol ten najkrajší prsteň aký som kedy videl. Bol vyrobený z čierneho kovu s čiernym kameňom vovnutri. Vyzeral že mal minimálne päťsto rokov. Bol veľký a krásny. Presne taký aký by som vždy chcel. Vytiahol som ho z krabičky a opatrne si ho nasadil. Sedel mi perfektne.
,,Magnus."- vyskočil som prudko na nohy, vedľa mňa stál ...
,,A..Alexander ?!"- neveril som vlastným očiam, opatrne som natiahol ruku lenže moje prsty cez neho prešli ako cez vzduch.
,,Prepáč mi to."- posmutnel.
,,A. Ako to že ..... Že ťa vidím ??"- stále som nemohol uveriť vlastným očiam.
,, Asi to bude tým prsteňom. Zohnal som ho až z ďalekeho Japonska. Má takmer 600 rokov a je k nemu taká legenda. Že len tí ktorý sú si súdený budú aj po smrti spolu... V tomto prsteni sa údajne uschova kúsok duše oboch zaľúbencov a tak môžu ich duše spoločne žiť aj v ďalšom živote."- V tom momente som vedel že ho dostanem späť. Musím....
,, Alexander. Milujem ťa a nájdem spôsob ako ťa dostať späť."- povedal som rázne.
,, Magnus vieš že to je nemožné. "- povedal a posadil sa na lavičku.
,,Nie pre mňa, Alexander. Kvôli tebe som ochotný obetovať všetko čo mám."- povedal som a sadol si vedľa neho. Tak rád by som teraz cítil jeho dotyky, chcel by som ho len chytiť za ruku a sedieť až kým by sa noc nepremenila na deň.
,, Magnus, povieš prosím Izzy aby nehľadala moje auto ?"- prerušil moje myšlienky Alec.
,,Čo sa s ním stalo ?"- pozrel som na neho.
,,Predal som ho, vieš ten prsteň. Prstom som prešiel po čiernom lesklom kameni.
,, Alexander, to si nemal. Viem ako si to auto zbožňoval."- cítil som sa previnilo že kvôli mne predal svoje prvé auto. Bol taký nadšený keď si ho kúpil, hneď ma vzal na jazdu.
,,Vieš mal som v pláne ešte niečo ale .... Už to nieje dôležité." Postavil sa a urobil pár krokov ku mne.
,, Sľub mi jednu vec Magnus."- položil ruku na moje líce, prisahám že som cítil teplo jeho rúk.
,,Áno ?"- pozeral som mu do očí.
,,Naučíš sa žiť bezomňa."- slzy mi stekali po lícach.
,, To nezvládnem. Alexander, v byte mám tvoje veci .. všetky tvoje veci len preto aby som sa úplne nezbláznil. Tu by si to zvládol ale ja uz som prežil veľa ľudí ale .. ale s tebou bolo všetko iné"- šepol som a pozrel na neho. Alexander sa ku mne natiahol, cítil som jemný vánok na perách keď tu sa rozplynul a zmizol.....