Až za hranicou temna...

Svetlo vychádza z temnoty a temnota zo svetla

Magnus Pov
,,Magnus, Magnus !"- počul som Alexandrov hlas ale nikde som ho nevidel. Všade bola tma, kričal som ale nič a nikto tu nebol. Postavil som sa a kráčal, netuším kde som kráčal. Bol som unavený, hruď ma bolela. Mal som horúčku.
,,Magnuuuuus"- ozvalo sa za mnou. Otočil som sa.
,,M..mama "- šepol som ale ona sa rozplynula.
,, Maggie"- počul som známy hlas
,, Ragnor!"- vykríkol som ale on sa tiež stratil... Bežal som, okolo mňa sa vynárali všetci ktorých som odprevádzal z tohto sveta.
,,Nie.... Nie..prosím nie!"- kričal som .. všetky pocity sa vynárali. Bolo to horšie ako umierať.
,,Magnus."- zastavil som.
,, Alexander "- jeho hlas znel tak čisto ako keby stál pri mne. V tme som uvidel malé svetielko. Rozbehol som sa k nemu keď tu.
,,Azazel!"- zastavil som sa. Stál tam on aj s pár ďalšími démonmi.
,, Magnus, cez nás sa nedostaneš."- zasmial sa. V ruke sa mi objavil lúk a šípy. Alexandrov lúk a šípy, nechápal som ako sa tam objavili ale bol som za ne vďačný. Tak isto aj za oblečenie v ktorom som tam stál. Oblečenie Lovca, za pásom som mal schovanú dýku.
,, Nevzdám sa... Viem že ma tam niekde čaká Alexander. Tentokrát nevyhráš."- natiahol som tetivu a vystrelil. Démon vedľa Azazela sa zmenil v popol. Mesiace sledovania Alexandra pri tréningu sa mi vyplatili, nebol som tak šikovný ako on ale niečo som sa za tie stáročia naučil...
Popri uchu mi preletela ohnivá guľa, rozbehol som sa oproti nim. Šípy lietali vzduchom a démoni pomaly mizli, jedna ohnivá guľa ma zasiahla do ruky ale ja som sa nevzdal. Vytiahol som meč a zrážal ich hlavy a končatiny a niečo čo sa snažilo byť aspoň končatinami. Ostal som tam stáť len ja a Azazel. Muž proti mužovi, bosorák proti veľdémonovi.
,,Tentokrát ťa už nechráni ten tvoj lovec."- zasmial sa a v ruke sa mu zablyskol meč. Ustúpil som a pripravil sa na útok, naše meče sa stretávali a okolo nás sa len víril vietor. Uhýňal som sa jeho ranám. Jedna mi len tesne minula pravé ucho.
,,Ale Magnus možno som ťa predsa len podcenil"- usmial sa a spravil prudký výpad vpred, využil som ten okamih a zapichol meč hlboko do jeho srdca... Do jeho čierneho srdca.
,,No..nie !"- sykol bolesťou, zasmial som sa a meč zaboril tak hlboko až vyšiel druhou stranou jeho tela.
,,Zbohom!"- moje oči sa upriamili na biele svetlo.
,,Magnus... Prosím...!"- počul som Alecov smutný hlas.
,,Už bežím Zlatko."- rozbehol som sa k svetlu...rany mi krvácali ale ja som neprestával bežať za jeho hlasom...