Dlane smrti [13+]

3.časť

V izbe zavládlo ticho. Oblizol si pery a následne svoju vlastnú krv prehltol. Oblizla som si zub,na ktorom som cítila jeho krv. ,,Z-Zayn...p-prepáč." Začala som koktať a slzy sa mi hrnuli do očí. Zayn pristúpil ku mne o krok bližšie, no ja som mu rukou ukázala,aby zastavil. ,,P-Prosím, ne-nepribližuj sa. Ne-nechcem ti ublížiť." Padla som na kolená a nedokázala som uveriť tomu,že som práve túžila po krvi môjho najlepšieho kamaráta. Ja som ho chcela zabiť! Zayna! Ktorý mi je ako brat a vždy pri mne stál! 

*,,Sarah,prečo plačeš? Čo sa stalo?" ,,Mo-moji rodičia..." Nedokázala som to vysloviť. Bolelo to. Už tu pre mňa nikdy nebudú. ,,Pššššt...nezabudni prosím,že ja som tu vždy pri tebe. Ja, tvoja sestra a tvoji rodičia. Tam z hora na teba dávajú pozor." Jeho slová ma upokojili,ale moje slzy ďalej potichu tiekli z mojich očí.*

,,Neplač..to nič.." Pristúpil ku mne a objal ma. ,,P-prečo riskuješ?" ,,Viem,že by si ma nezabila." Usmial sa a letmo ma pobozkal. Chytila som tukami jeho tvár a jemne ho hryzla do pery. Zayn potichu vzdychol,čo som si všimla. Presunuôa som svoju tvár k jeho krku a nosom sa obtierala o jeho krk. Ahhhh tá vôňa. Moje tesáky som pomaly položila na jeho krk a potom ich náhle zapichla do jeho krku. Zayn vydal zo seba vzdych od bolesti a ja som ďalej pila jeho krv. Taká horúca a sladká. Nedokážem prestať! Chcem viac a viac! Jeho poslednú kvapku,ale viem,že je na čase prestať. Kerv je pre mňa ako droga,ale musím sa ovládať,nechcem stratiť jedinú osobu,ktorú mám pri sebe,teda okrem sestry. Premohla som sa a odstrčila ho odomňa. ,,Z-Zayn p-prepáč." Spadla som na zem a rozplakala sa. ,,Mali by sme sa prestať výdať." Pri poslednom slove sa mi zlomil hlas. ,,Nie. To rozhodne nie!" Vykríkol. ,,Záleží mi na tebe a vždy budem pri tebe stáť." Povedal pokojnejším hlasom. ,,Práve preto." ,,Čo?" ,,Práve preto  nechcem o teba prísť, si môj jediný kamarát." Rozplakala som sa ešte viac. ,,P-Prosím odíď." Šepla som. ,,Nie v takom stave ťa tu nenechám."Povedal rozhodne Zayn. ,,Choď!" Zvýšila som hlas. Postavil sa. ,,Nie nenechám ťa tu v takom stave samú." Zopakoval to čo už povedal. Priblížila som sa k nemu mojou upírskou rýchlosťou. ,,VYPADNI!" Zvrieskla som. Dostával sa mi do tela adrenalín. Moje oči zalievala krvavo červená farba. Otvoril ústa,že by  chcel niečo povedať,ale nakoniec si iba povzdychol a odišiel. POčula som už iba zabuchnutie dverí. Toto bude najlepšie riešenie. Kebyže sa neovládnem,tak by som ho kľudne zabila. Pri tej predstave som sa začala triasť. Teraz by som tu chcela mať rodičov. Vyrozprávať sa im,len oni by ma vedeli pochopiť,ale to sa nestane. Pri tejto predstave som zaspala. Sníval sa mi zvláštny sen.

***SEN****

,,Mami...oci?!" Stáli predomnou a usmievali sa. Neverila som vlastným očiam. Rozbehla som sa k nim a padla som im do náručia. ,,Chýbate mi..nám." Chýbal mi tu niekto.. ,,Kde je Lucy?" Poobzerala som sa navôkol,ale nikde nič. ,,Ona tu nie je. Chceli by sme sa s tebou porozprávať." Obaja na mňa pozreli. ,,On ti chce pomôcť." Vedela som na koho myslia. ,,Ale ja sa bojím,že sa neovládnem a zabijem ho a to nechcem. Nezvládla by som to." Prvá slza.. druhá..tretia a už sa mi spustil vodopád sĺz. ,,My vieme,nie  je to ľahké a Lucy ti v tom nie je veľmi schopná pomôcť,ale zapamätaj si. Pomôcť ti chce len ten, komu na tebe záleží. Tak sa mu neotáčaj chrbtom,keď ti chce pomôcť." Dopovedala mama a dala mi pusu na čelo. Otec aj mama sa usmiali a ja som otvorila oči. Bol to len sen. *

Zobudila som sa na buchnutie dverí. ,,Sarah si tu?" Keď som počula ten hlas,vyskočila som a rozbehla sa k sestre. Silno som ju objala. ,,Lucy." Zase som začala plakať. ,,Preboha čo sa stalo? Prečo plačeš?" Vychrlila na mňa Lucy. ,,J-ja..ja.." Nevedela som to vysloviť. Zaborila som si svoju hlavu bližšie k nej. ,,Mohla som ho zabiť." Šepla som. ,,Koho?" Odtiahla sa a pozrela na mňa.  ,,Z-ZAyna." Pri tom mene sa mi pred očami objavila scéna,čo sa tu udialo. ,,Šššššš..kľud." Upokojovala ma Lucy. Sadli sme si na gauč a ja som jej vyrozprávala celý príbeh. Uľavilo sa mi,ale smutné je,že ako to bolo aj v mojom sne, tak to je aj v realite. Lucy mi nedokáže pomôcť, lebo odchádza na 2 mesiace do Turecka,kvôli práci. ,,Sarah,ale jedno ti poviem. Dobre vieš,že pre nás nie je bezpečné,ak človek zistí, čo za tvory sme. Nehovorím,že Zayn by nás zradil,ale nikdy si nemôžeš byť istá. Máš dve možnosti: zabiť ho alebo vymazať jeho spomienky." Toto mi poradila,rozlúčili sme sa a odišla. Tá druhá možnosť je samozrejme to,čo by som urobila,ale... ja nemám silu to urobiť. Pozrieť sa mu do jeho krásnych tmavých očí a vymazať spomienku o mne, o udaosti v ten večer. On je jediný,kto mi teraz dokáže pomôcť a ja nie som schopná toho,aby som mu zobrala spomienky z tej noci..tie dotyky,bozky...čo ak aj niečo znamenali? Zrazu som začala nezastaviteľne kašlať. Túžim po jeho krvi! Chcem aj jeho poslednú kvapku!...moje upírske ja sa prebudilo a pochopila som,že nadarmo by som vymazala jeho spomienky z tej noci,keď ja budem ešte stále túžiť po jeho krvi...

Po niekoľkých dňoch:

So Zaynom so sa odvtedy nestretla. Bála som sa mu pozrieť do oči. Lucy tiež odišla a pred odchodom znova zopakovala tie dve možnosti. Ja....j-ja mu nechcem vymazať spomienky a ani zabiť ho. Grrr... ,,Prečo musím mať taký posratý život!" Vykríkla som. Chýbal mi, po tých dňoch strávených bez neho, som si uvedomila, akú veľkú roľu hrá v mojom živote. Ak mám povedať pravdu,písal mi,volal mi,ale ja som ho ignorovala. Viem nebolo to dobré riešenie,ale ja som proste bola zbabelá. Teraz som ako v nejakom depresívnom období. Tak veľmi by som ho chcela vidieť, byť s ním. Strašne mi chýba a mrzí ma,že ho ignorujem,ale inej cesty niet. Tak veĺmi túžim po jeho krvi,že sa už nedokážem ovládať. BAR! VstalZhodila soma som z postele ako raketa a nasmerovala som si to do kúpeľne. Namaľovala som sa, prezliekla do sexy čiernych šiat nad kolená, zobrala som kabelku a vyrazila som. Sadla som si hneď k baru a objednala si whisky. Prisadol si ku mne nejaký chlap a pri pohľade na mňa si oblizol pery. Na nič som nečakala, hodila som do seba whisky,postavila sa a chytila jeho ruku. Ťahala som ho von z budovy. ,, Neboli by záchody lepšie?" Spýtal sa a obzeral si ma. ,,Nie neboli." Sadli sme si do auta a o 15 minút sme boli v lese. ,,Vždy som to chcela v prírode." Povedala som a žmurkla naňho. On sa len usmieval a vystúpili sme. Prišli sme  hlbšie do lesa, hne ma schmatol a oprel o strom. Milujem les v noci. ,,Aj mi povieš, ako sa voláš?" Spýtala som sa. ,,Som Dávid." ,,Vek?" ,,28." 28? Trochu starý pre mňa ,ale bude chutný. ,,Ty?" ,,20." ,,Meno?" ,,Dozvieš sa." Povedala som a prilepila sa na jeho pery. Cítila som,ako mi vyhrnul šaty a dostal sa pod nohavičky. Vzdychala som. ,,Tak, ako sa voláš?" Povedal tesne pri mojich perách a oblizol mi spodnú peru, pokým ma tam hladil. škrnula som sa a on pochopil,že mu to nepoviem. Zrazu do mňa vnikol prstom a hneď pridal aj druhý. ,,Oh bože!" Skríkla som. ,,Dávid." Nezmohla som sa na viac,ako len výkrik. ,,Sarah,som Sarah." Oblizol mi krk a neprestával. o malú chvíľu som dosiahla vrchol a zvalila som ho na zem. Panvou som sa obtierala o jeho rozkrok a oblizla som jeho pery. ,,Som Sarah,tvoja smrť." Po týchto slovách som ľavou rukou trochu zdvihla jeho hlavu,pre lepší prístup k jeho krku a ochutnala som ho. Pravou rukou som zablúdila po jeho boxerky a ďalej pila z jeho krvi. Bola chutná a aspoň na chvíľu uhasila môj smäd po tej Zaynovej krvi. Všimla som si,ako stíchol a tak som sa od jeho krku vzdialila. Umrel. Dopila som jeho krv a vrátila som sa k svojmu autu. Pozrela som sa do zrkadla a vyzerala som ako prasa. Naštartovala som a vyrazila domov. 

Doma:

Zhodila som zo seba šaty a hneď som vošla do sprchy. Teplé kvapky stekali po mojom nahom tele. Odreagovala som sa aspoň na chvíľu. Vyšla som, obliekla si čisté oblečenie a zakotvila som pri telke so zmrzlinou v ruke. Išla nejaká telenovela, s nechuťou som to prepla a našla som nejakú komédiu. To už bolo niečo iné, so záujmom som to kukala a popritom som jedla zmrzlinu.

Ráno:

Zobudila som sa na gauči,telka išla a na mne bola rozliata zmrzli. No super, môžem sa ísť znova umyť.- pomyslela som si. Vypla som telku a šla som sa teda osprchovať. Potom som si obliekla tepláky a vyťahané tričko. Znova mi začal zvoniť mobil. Blikalo tam jeho meno. Zdvihnú alebo nie? Nakoniec som to zdvihla, preklínaa som sa. ,,Sarah." Pri jeho hlase sa mi začala kotúľať slzy po tváry.

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte :) takže nová časť je tu :D Aké máte pocity z tehto časti? Čo sa podla vás stane v ďalšej časti? :) Dúfame,že sa vám časť páči a najbližších dňoch môžte očakávať novú :) :33