Dlane smrti [13+]

5.časť

,,Musíme sa súrne stretnúť- Nathali" Prišlo mi to divné,prečo mi to hneď nenapísala alebo nezavolala. ,,Okej o 10 minút v parku- Sarah" Odpísala som jej. Mala som dve najlepšie kamošky, boli mi ako sestry, jednou z nich bola Nathali. ,,Nie,bezpečnejšie by bolo,ak by si došla ku mne.- Nathali" Toto bolo ešte čudnejšie,ešte párkrát som si prečítala tú esemesku a potom som jej odpísala jednoduché. ,,Ok." V rýchlosti som si na seba dala legíny a voľnejšie tričko. Vlasy som si dala do drdolu, zišla som dole,obula som sa a vyšla som. Bolo zimšie, ako som si myslela,ale nevadilo mi to. O pár minút som stála rped ich domom, bývajú vedľa nás. Otvorili sa dvere a niečie ruky ma vtiahli dnu. Ani som nemusela klopať- pomyslela som si. Predomnou stála Nathi. ,,Ahoj." Usmiala som sa. Chytila ma a ťahala ma do jej izby. ,,čau." Odzravila sa mi,až keď zatvorila dvere. ,,No o čo sa jedná?" Zdvihla som jedno obočie a čakala čo z nej vypadne. Ach,Zayn, zabudla som mu dať vedieť. ,,Moment." Nathi už chcela niečo povedať,ale moja zdvihnutá ruka ju zastavila. Rýchlo som mu napísala esemesku. Potom som sa obrátila na ňu a upriamila pohľad,čím som jej dala najavo,aby začala. ,,Zistila som niečo ohľadne tvojich rodičov." Odmlčala sa,počkať čo? ,,Jasné..." Moji rodičia zomreli po necelom pol roku,keď som dovŕšila 18. Bolo mi to celé čudné,polícia po dvoch rokoch nič nezistila a zrazu Nathi hej? ,,Sarah..." Začala,ale  ja som ju predbehla.  ,,Odkiaľ to vieš?"  ,,Noo.. to nie je podstatné." ,,Ale je! Pe mňa je!! " Vykríkkla som. ,,Upokoj sa." Podišla bližšie ku mne. ,,Ako je možné,že polícia po dvoch rokoch nič nezistila a ty mi tu teraz vravíš,že vieš niečo?" Nadýchla som sa. ,,3 roky! 3 roky som nevedela nič,kto ich zabil! Nevedela som komu sa pomstiť a teraz toto!!" Už mi aj slzy tiekli. ,,A odkiaľ to vôbec vieš?" Dopovedala som. Ona sklopila zrak. ,,Prosím." Už som sa ako tak upokojila. ,,Zistil to Justin." Čože? Môj 10 rokov stratený najlepší kamarát sa objaví alebo teda o ňom počujem po toľkých rokoch? Ako je to možné?! ,,justin....Bieber?" Niesto som sa spýtala. ,,ÁNo,ten náš Drew." Usmievala sa. My dve sme s ním boli veľká trojka. ,,Videla si ho? Rozprávala si sa s ním?" Spýtala som sa. Vo mne sa búrili všetky pocity. Smútok,dojatosť,bola som šťastná,smutná,dojatá. Chcela som kričať,plakať a skákať, no namiesto toho som len udivene stála na mieste a slzy sa mi kotúľali dole po lícach. ,,Dostala som e-mail,ktorý som hneď musela vymazať. Napísal,že príde." ,,K-k-kedy?" ,,Dnes." ,,Naozaj?" Usmiala som sa a slzy boli nezastaviteľné. ,Áno. O hodinku tu bude, Stretneme sa u vás." ,,Tak na čo čakáme?" Skríkla som a vrhla sa jej do náručia. Viem,že Zayn je u nás,ale to nevadí. Je to môj najlepší kamarát ba viac a Justin tak tiež.

Z pohľadu Zayna:

Zobudil som sa a zistil som,že Sarah nie je pri mne. Mrzelo ma to. Všimol som si, ako mi svieti telefón. Otvoril som správu a pri pohľade na odosielateľa,som sa usmial. Od Sarah: Dobré ránko. Prepáč,ale musela som niečo vybaviť. Čoskoro sa vrátim.

Vstal som a osprchoval som sa. O pol hodinku som už počul z dola buchot. Zbehol som dole a stála tam Sarah s ...nejakým dievčaťom. ,,Ahoj Zayn. Toto je Nathali,moja najlepšia kamarátka. Teda sestra." Usmiali sa a mňa Nathali hneď objala. Trochu som sa prekvapil,no objatie som jej opätoval. ,,Sarah,aj ona je...?" S úsmevom prikývla. ,,Koľko vás je?" ,,Nuž,je nás málo. Čím menej tým lepšie." odpovedala Nathali. ,,Zayn o malú chvíľu príde môj kamarát. Vieš, o ktorom som rozprávala." ,,Ako sa to volal?" ,,Justin." povedali naraz. Ubehlo asi 15 minút a počuli sme klopanie. Ja a Sarah sme stáli na konci chodby a sledovali Nathali, ako otvára dvere. Sarah vyzerala veľmi šťastne a nedočkavo. Za pás som si ju k sebe pritiahol a usmial som sa ako aj ona. Vo dverách stál vysoký hnedovlasý chlapec,jeho ruka bola celá potetovaná a mal na sebe rifle s bielym krátkorukávovým tričkom.  Dalo sa na ňom vidieť,že posiluje. Sarah sa zaleskli oči a hneď sa k nemu rozbehla. On sa usmial,pričom ukázal rad bielych zubov a Sarah naňho skočila a obmotala si nohy okolo neho. On si ju pevne držal a zasypával celú jej tvár bozkami. Ufff, trochu kypím. Žiarlim. Usmial som sa a vykročil k nim. Dávno sa videli a sú si blízky kamaráti, nemám prečo žiarliť. ,,Chýbal si mi." Prehovorila Sarah, keď z neho zoskočila. V jej očiach sa zaleskli slzy. ,,Som doma. " Prehovoril. ,,Ahoj, ja som Zayn." Natiahol som k nemu ruku,ktorú  s úsmevom prijal. ,,Som Justin." Potriasli sme si s rukami a premiestnili sa do obývačky. Sarah žiarila od radosti a bola odmotaná okolo jeho ruky. Nathali jej upírskou rýchlosťou odniesla jeho kufor a o sekundu už bola s nami. ,, Nepotrebujem hotel,čo?" Povedal so smiechom. ,,Tak to určite." Povedala Nathali. Sadli sme si na gauč a alkohol bol už na stole. ,,Sarah,zdá sa mi to alebo si krajšia ako pred 10 rokmi?" ,,Mala som vtedy 11,tak sa nečuduj." Žmurkla naňho a sadla si tesne vedľa neho. ,,A ty si poriadne cvičil. Ukážeš nám tie kocky?" Zasmial sa. ,,Rád by som,ale Zayn, nie si gay však?" Vybuchli sme v smiech. ,,Nemaj strach,nie. Poď porovnajme sa." Vstali sme a zhodili zo seba tričká. Obom tiekli sliny a my sme sa len smiali. Má ich poriadne, veľa musel cvičiť. Sme na rovnakej úrovni. ,,Sexyyyy." Vzdychli naraz obe. ,,Vieme." Povedal Justin a cmukol na ne som nou naraz. Vybuchli sme v hlasitý smiech. Ešte sme sa aj zvalili na zem. Mohlo to vyzerať komicky. ten smiech sa nedal zastaviť. Po asi pol hodine čo sme sa úplne upokojili, si Justin odkašľal. ,,No,ale nie kvôli tomuto som prišiel." Nechápavo som sa striedavo pozeral na Sarah,Nathi a Justina. Každému akoby sa razom zmenila nálada. ,,Sarah?" pozrel som nechápavo na ňu. ,,Rodičia." Jednoducho vysvetlila. ,,Ale nekazme si túto dobrú náladu." Pokračovala Sarah.