Dlane smrti [13+]

4.časť

,,Sarah." Zopakoval. Začala som sa triasť. Bože!Dievča vzchop sa! Hovorilo moje vnútorné ja. Nakoniec som zbabelo zložila a odhodila mobil ďaleko do rohu.

O niekoľko dní:

Stojím nad telom muža. Mojej ďalšej obete. Niekedy mi je ich ľúto,ale moje upírske ja sa musí nejako najesť. Iba som mykla plecom a ozbehla som sa von z tohto tmavého lesa. Niekomu by prišiel strašidelný,ale mne nie. Ako som vybehla z lesa,nasmerovala som si to k autu,ale zrazu som zbadala blížiace sa auto. Čudné bolo,že v týchto častiach sa veľmi neobjavujú autá,teda žiadna ľudská bytosť. Preto som si vybrala toto miesto,pre moje jedenie. Zrazu to auto zastavilo. Spozornela som a skrčila sa,snažila som ukryť za autom. Ten chlapík vystúpil a namieril si to k mojmu autu. Fajn,improvizácia. Postavila som sa a utrela si tvár. Žiadna krv. Šťastie,že som sa utrela ešte v lese. ,,Si v poriadku?" Spýtal sa ma. ,,Áno,prečo by som nebola?" Pozrel na moje tričko. Do piče je od krvi! ,,Jáj to. Poď sem prosím ťa." Pristúpil bližšie a natiahol ku mne ruku. Chytila som ju a pozerali sme si do očí.  ,,Teraz zabudneš na to,čo sa tu stalo,žensme sa stretli,nastúpiš do auta  a odídeš." Pustila som jeho ruku a nastúpila do auta. V zrkadle som pozorovala,ako dochádza. Fúh,z toho mohol byť aj problém. Prišla som domov,no na moje prekvapenie alebo skôr smolu,ma Zayn čakal pre mojím domom.  ,,Čo tu chceš?"Chladne som sa spýtala. Bol ticho. Obišla som ho,nebudem tu strácať čas s ním. ,,Počkaj." Zašepkal,až sa ho nedalo počuť.  Otočila som sa  a čakala čo z neho vypadne,ale nič. ,,Zayn." Ozvala som sa. ,,Zayn,nie je dobrý nápad sa naďalej stretávať." Už som bola zase tá citlivá ja. ,,Toto isté si vravela aj naposledy a pozri sa na nás." Odmlčal sa. ,,Boli sm najlepší kamaráti a teraz ako dvaja cudzinci." Pokračoval. Otvorila som ústa,že niečo poviem,ale hneď som ich aj zatvorila. Mal pravdu. ,,Mám pravdu však?" Podišiel bližšie a chytil mi ruky do jeho. ,,J-ja..." Nevedela som čo povedať. Viac sa priblížil,až son pocítila jeho vôňu. Chýbal mi. Pocítila som niečo vlhké na tvári. Oh...nie..slzy. Rýchli som ich zotrela a sklopila som tvár,len aby si to nevšimol. ,,Sarah...videl som." Do riti. ,,Ja..ja už musím ísť." Rozbehla som sa k dverám. Zayn tam stál a bola som rada,že nešiel za mnou. Odomkla som dvere a otvorila ich. Pri zatváraní son ešte raz pozrela na Zayna. Stál tam a pozeral do zeme. Zavrela som dvere a následne sa o ne oprela. Povzdychla som si a zošmykla som sa k zemi. Nechcem mu ublížiť. Nikdy by som si to neodpustila. Zas sa mi začali kotúľať slzy. Spomenula som si na ten deň...

Pre 3 rokmi: (18rokov)

,,Louis?" ,,Áno zlatko?" Pribehol ku mne a zozadu ma objal. Pomôž mi s tou slaninu,prosím. Nahodila som psie očká. V poslednej dobe som slabšia ako normálny človek. V hrdle mávam sucho,ktoré mi nič neuhasí. Niekedy sa správam úplne inak. Akoby som to nebola ja. Louis zobral nôž z mojej ruky a začal krájať slaninu.,ktorú som nedávno vybrala z mrazničky. ,,Hneď som tu." Povedala som a odbehla do vedľajšej izby-obývačky. Vypla som telku a zacítila ...vôňu. Neviem čo to bola za vôňu,ale moje hrdlo bolo zas suché. Ani sliny som v ústach nemala. Vrátila som sa do kuchyne a pozerala na Louisa. Vydával zo seba rôzne vzdychy,od bolesti alebo tak. Pozrela som na nožík. Na jeho čepeli bola krv. Moje hrdlo vyschlo až tak,že bolo ťažké rozprávať.  ,,Láska,si v poriadku?" Zťažka som prehovorila. ,,Samozrejme,len som sa porezal,ale to nič." ,,Ukáž." Chytila som jeho jehobruku do tej mojej. Tá krv vonia tak neodolateľne. Len jednu kvapku...Jazykom som oblizla jeho prst. Čo to-?Také chutné,neodolateľné....a osviežujúce,uhasí sucho,smäd a hlad. Ešte !Viac! Pristúpila som k nemu a nosom sa obtrela o jeho krk.Ahhh...tá vôňa.Cítila som ...niečo..bolestivé v ústach. Jazykom som prešla po Louisovom krku,pričom sa zachvel. Ruky si položil na môj pás a pritisol si ma k nemu. Uhryzla som ho do krku-moment-trochu silnejšie ako som plánovala. Pocítila som tú chuť v údtach. Taká omamná látka,och! Začala som z neho doslova piť.... no o malú chvíľu dopadol k zemi. ,Drahý?"  Povedala som so strachom. Jeho krk...zem,všetko bolo od krvi. Čo som to urobila? Čo som ja za... monštrum?! Pozrela som sa na svoj odraz v sklenenej skrinke...ústa,krk..celé od krvi. A čo do riti je --- TESÁKY?!