Dlane smrti [13+]

8.časť

Každý z nás sa vybalil a už sa tu cítime ako doma, aj keď ubehol len jeden deň. Včerajšok ubehol zvláštne.... akoby sme sa vrátili do minulosti a boli mi traja... ja, Nataly a Justin. Najlepší kamaráti a upíri. Vtipné. Som šťastná, teda myslím. Vo vnútri ma ešte stále zožiera to so Zaynom. Ľutujem, že som ho musela odpálkovať týmto bolestivým spôsobom, ale lepšej cesty nebolo. Viem, že sme sa ľúbili, veľmi dlho, hlavne on mňa a teraz, keď sme už boli spolu.... prebehlo to tak rýchlo a už to tu niet. Pocítila som tlak na mojej hrudi a oči ma začali mierne štípať. Nie stačilo. Vyhodila som tieto myšlienky do koša a vstala.

Prišla som do kuchyne a tam bol aj Justin. ,,Nataly?" ,,V izbe." Odpovedal a nalial si vodu do pohára. ,,Nataly poď sem." Zakričala som a čakala kým sem príde. Neprichádzala. Prevrátila som oči a ešte raz zavrieskala. ,,Nataly!" ,,Už som tu." Nepokojným hlasom mi oznámila jej prítomnosť a sadla si za jedálenský stôl. ,,Do zajtra chcem od vás informácie o tom chlapovi, jeho kontakty, blízkych, kedy a kde sa bude nachádzať!" Obaja prikývli a Justin dopil. ,,Idem na to." Naty si povzdychla a v byte sme zostali dvaja s Justinom. ,,A čo ty?" Zdvihla som obočie. ,,Ja? Hmmm... porozmýšľam." Usmial sa, pristúpil ku mne, jeho ruky položil na moje boky a pritiahol si ma k sebe. Neodtlačila som ho.

Justin sa mi pozeral hlboko do očí ako aj ja jemu. Zdvihol jednu jeho ruku a palcom ma pohladil na líci. Privrela som oči. ,,Ničí ma, keď vidím, že sa trápiš, keď si smutná..." Pomaly som otvorila oči a jemne som sa usmiala. ,,Dovoľ, aby som ťa urobil šťastnou." Moje srdce- aké také- poskočilo a cítila som, ako sa červenám, trasiem a prichádzam o slová. V mojich očiach sa objavili slzy a pomaly som prikývla na súhlas. Justin sa na mňa žiarivo usmial. ,,Milujem tvoju ľudskosť, tú nevinnosť, tvoj úsmev, tvoje žiariace oči a aj keď si toho musela toľko prežiť, tá ľudskosť je v tebe a za to ťa milujem." Po líci mi stiekla slza, medzitým čo mi vyznával lásku. ,,Milujem tvoj úsmev, tvoj smiech, tvoje vlasy a je mi hrozne ľúto, že som ťa opustil. " Utrel mi slzu a naklonil sa ku mne. ,,Milujem ťa." Šepol predtým ako položil jeho pery na tie moje. Obmotala som svoje ruky okolo jeho krku. Náš bozk sa prehĺbil, naše jazyky sa o seba treli a moje srdce bilo ako šialené. Počula som Justinovo zrýchlené dýchanie a určite počul aj on to moje. Musím si položiť tú otázku... milujem ho? Naše pery sa od seba odlepili, náš vzduch sme vydýchli jeden druhému na pery a hľadeli si do očí. Milujem ho? Áno, milujem. A čo Zayn? Jeho som uzamkla niekde hlboko.... a viem, že milujem aj jeho. No dá sa milovať dvoch naraz? ,,A ty ma ľúbiš?" Spýtal sa ma Justin, nakoľko sme si len hľadeli do očí v tichu. Zavrela som oči a usmiala sa. ,,Aj ja ťa milujem." Otvorila som oči a Justinov úsmev bol väčší a krajší. Naše pery sa stretli zas, naše horlivé dýchanie sa stupňovalo, túžba po tom druhom vzrastala a láska silnela. Jedno je isté. Upírska láska je hlboká a silná. Táto patrí medzi ne, cítim to. Už len cez jeho pery alebo pohľad. Viem to. ,,Ani... nevieš... ako ..si.....ma....... potešila." Hovoril pomedzi bozky a ja som sa usmiala na jeho perách. ,,Milujem ťa." Povedali sme obaja v tej istej sekunde a naše bozky boli nezastaviteľné a plné vášne. Bolo to také krásne... až som si myslela, že to nie je skutočné.

No práve, že tá skutočnosť ma trápi. Som zaľúbená. Do dvoch úžasných chlapcov.

Z pohľadu Zayna:

 Slnečné lúče dopadali na moju odhalenú tvár. Pálili tie miesta, kde dopadali. Otvoril som oči, no asi som to nemal robiť, tak náhle. Tie lúče mi prepaľovali oči. Párkrát som zamrkal, až kým si moje oči nezvykli na to ostré svetlo. Potom to už bolo lepšie. Posadil som sa, no to som tiež asi nemal robiť. Moje ruky hneď  vystrelili ku hlave. Tá bolesť bola hrozná. Zavrčal som. Pocítil som, akoby sa niečo vedľa mňa pohlo. Upriamil som na to miesto pohľad. Vedľa mňa ležala nahá bloncka. Ou... sakra... toto nie je dobré. Óóóóóo .. nepamätal som si nič z včerajšej párty, teda len začiatok až po opíjanie sa s chalanmi a ešte užívanie drog. ,,Dobré ránko." Ozval sa jej upišťaný hlas. Och nie ... prečo mám ja šťastie na takéto kurvy.... povzdychol som si. ,,Sklapni." Zamrmlal som. ,,Čo tak zopakovať si včerajšok a skrášliť si deň?"  Ona si nedá pokoj!? ,,Čo si na slove SKLAPNI, nerozumela?" Bol som podráždený z bolesti hlavy a ona tomu nedopomáhala. ,,Áááááw.. si nehorázne sexy, keď si takýto." Grr.... ,,Vypadni!" Zakričal som, ale znova tá bolesť. Držal som sa za hlavu, kým ona sa s neochotou postavila z postele a začala si zbierať svoje veci. Podotýkam bola stále nahá a musím uznať, mala fakt dobrú postavu.  Konečne to pochopila a odchádzala. ,,Ale nóóó." Znova sa vrátila a pokúšala sa znova. ,,Vravím, že vypadni!" Zvrieskol som, liezla mi na nervy. ,,Mala by som ti zlepšiť náladu." Oblizla si pery a rukou prešla po mojom rozkroku, presnejšie po mojom kamarátovi. NIE! Nenechaj sa vyprovokovať. Aj keď som si to dookolečka hovoril v sebe, jeho sa nedalo zastaviť. Robil si čo chcel.... bože nie.... ,,Nepopieraj to, že sa ti to nepáči." Vysmiala ma. Sakra. 

Zchmatol som jej blonďavé vlasy do mojej pravej ruky a tvrde sa prisal na jej pery. Cítil som ako sa usmiala na mojich perách. Zobral som si jej spodnú peru do úst a silnejšie do nej uhryzol. Potichu sykla od tej menšej bolesti. Jazykom som sa prebojoval do jej úst a začala sa dravá bitka o prevahu. 

Jej ruka sa začala hrať s mojím.. ním a ja som už len stíhal vzdychať do jej pier. Silno mi ho chytila a ja som sykol. ,,Ty suka." Zavrčal som. Zvrušovalo ma to, vrazil som do nej hneď tri prsty a ona len zavzdychala. ,,Páči sa ti to?" Zašepkal som jej do ucha. Bola ticho. Pridal som štvrtý. ,,Odpovedz!" Znova som zavrčal. ,,Á-áno." Povedala, teda skôr šepkala pomedzi vzdychy. Ešte zopárkrát som pohyboval s prstami, ale potom som ich vybral. ,,Na.. olíž to!" Pred jej pery som dal moje prsty, nesúhlasne prikývla. Priblížil som sa k jej hrudníku a s jazykom som prešiel po jej bradavke, následne som trocha so zubami potiahol za ňu. Zasyčala. ,,Olíž to!" Znova som to skúsil a teraz bez namietania to olízala. Usmial som sa. Pokračoval som v načatej práci, rukami a s jazykom som jej prechádzal po jej bradavkách a moju prácu hodnotila s jej vzdychmi. Pretočila ma a teraz bola ona hore, pomaly zišla tam dole a uspokojovala ma. Chytil som jej hlavu a udával rýhlosť podľa seba. 

Z úst mi vychádzali slabé vzdychy, ktoré postupne silneli.

Tak veľmi sa sám sebe hnusím, za to, čo robím, ale v tej istej sekunde som rád, že nie som s ňou a neprežívam tú falošnú lásku. Radšej budem každý večer s inou a viackrát vrcholiť, akoby som sa mal trápiť kvôli jej neopätovanej láske a ešte k tomu mať pred očami to, ako mi povedala, že ma nemiluje a ma podviedla s Justinom. Nie, na toto musím myslieť minimálne, čoraz menej a menej. 

Pomaly ale isto sa moja myseľ vracala k tej babenke, ktorú som pekne ošukal nie len raz.

Z pohľadu Sarah:

"Okamžite mi povedz, kde sa nachádza!" Zakričala som na čiernovlasého chlapíka predomnou, ktorého vypátrala Nataly. On bol posledný človek, ktorý sa s ním stretol a vie kde je teraz. "Nikdy." "Veď ty sa naučíš ma poslúchať." Povedala som so skrtým úmyslom a v odraze zelených očí toho muža, som videla moje - červené. "Čo do-" Bol prerušený vlastným výkrikom, ktoré spôsobila bolesť. Zdrojom bolesti som bola ja, moje nádherné tesáky, ktoré sa dokonale vryli do jeho tenkej pokožky na jeho krku. Jeho krv nebola tá najlepšia, ale postačila na to, aby som nepociťovala to pálenie v mojom hrdle, kvôli tomu, že mi chýba ľudská krv... tá výnimočná... Zaynova. Odtiahla som sa od toho chlapíka a pozerala sa do jeho vystrašených očí. "A teraz mi drahý povedz, kde sa nachádza Druke, inak prídeš aj o posledné kvapky v tvojom tele." Provokatívne a hlavne ako dôkaz, som si oblizla moje krvavé pery a zas som pocítila chuť jeho krvi na mojom jazyku. "D-Druke? O-o-on... o-odišiel, o-odletel do...do.." Koktal a koktal a koktal a ja som mala z neho nervy. "Kam kurva odletel?! Nemal tu ostať?!" "Povedal mi, že vie, že sa ho zabiť a tak zmenil jeho p-plány a povedal, že ťa zarzí k-k zemi." "KAM do piče odletel?!" Zdôraznila som prvé slovo a všimla som si v jeho očiach, ako horia tie moja. "D-do LA" Moje srdce vynechalo - nevynechalo pár úderov, moje brucho sa zúžilo, mala som závraty a keby som sa nedržala stoličky, na ktorú je tento niekto priviazaný, tak by som spadla. Zhlboka som sa nadýchla, vystrela a ruky si vrátila späť k svojmu telu, kým on ma so strachom ďalej pozoroval a krv na jeho krku už pomaly prestávala tiecť. Musím si to nechať prejsť hlavou. Moment, čo si mám nechať prejsť hlavou?! Druke - ako sme zistili jeho meno - letí do LA, aby ma zrazil k zemi. Prečo LA? Lebo tam bývam a opustila som svoj dôležitý kľúč k radosti, šťastiu a všetkému, čo len potrebujem a na čom mi záleží.

Zayna.

'Čo teraz urobíš, Sarah?' Spýtala som sa samej seba. 

Upírou rýchlosťou sa moje ruky presunuli na krk toho muža, počula som nejaké to rupnutie, pretože som mu vytočila krk a vedela som, že už je mŕtvy. Pokrútila som hlavou a opustila tú chatku, kde sme ho držali. Nataly a Justin stále pri aute neďaleko chatky.

"Nataly, uprac jeho telo! Justin, vraciame sa do LA!"