Nechcená princezná

Na úvod

Nechcená princezná má aj svoju staršiu verziu, ku ktorej sa po dvoch rokoch už veľmi nechcem hlásiť, pretože mi je naozaj trápne, keď to všetko po sebe čítam. No a keď pomyslím na to, že to čítajú aj iní ľudia, mám chuť si vymazať účet, utiecť do Austrálie a založiť si novú identitu. Aj keď... Často som sa stretávala s pozitívnym ohlasom. Nechápala som, ako to niekto mohol považovať za niečo, čo sa dá vôbec čítať. Nevedela som takmer nič o tom, čo som písala. Veronica Zoe Riddle, pokračovateľka už bezvýznamného rodu Corvus, chvíľami odrážala moju povahu, čo sa mi po čase prestalo páčiť. Jej pocity sa menili každou chvíľou a ani ja sama som nevedela, ako bude vyzerať nasledujúca kapitola. 

Silou-mocou som však príbeh chcela dopísať a nedopadlo to najlepšie. Prestalo ma to baviť, a tak sa časti objavovali v čoraz väčších časových rozostupoch. Postupne na mňa začali čitatelia tlačiť, aby som to dopísala. Nebolo to síce priame (vo väčšine prípadov), ale cítila som, že chcú vedieť, ako sa príbeh čiernovlasej chudinky skončí. 

Už dlho som rozmýšľala nad novým vydaním. Rozmýšľala som, že Nechcenú princeznú napíšem opäť odznova. Realistickejšiu, rozvinutejšiu, stálejšiu a mierne komplikovanejšiu. A hlavne s dejom.

Tento  príbeh by som chcela venovať každému, kto ho bude čítať. Ešte väčšmi tým, ktorí na neho vyjadria svoj názor. No a úplne najviac tým, ktorí v mojom srdci zaujali tie najvyššie priečky. Babe, ktorá ma vždy vo všetkom podporí (aj keď sú to totálne hovadiny :D) a chalanovi, ktorý chce vždy ešte trošku viac romantiky vo všetkých mojich príbehoch a vďaka ktorému dosť často zažívam tie krátke, ale príjemné infarkty. :D  A obaja ma vytáčajú do nepríčetnosti. -_- 

Ja, MagicGirlSever, vás plánujem uviesť do príbehu pätnásťročnej Veronicy, ktorá nebola populárna, nebude populárna a ani nechce byť populárnou. Chce len svätý pokoj a úspešné ukončenie strednej školy. Aj keď nie vždy všetko dopadne tak, ako si človek praje.