Zobudil som sa... Tým to všetko začalo.
Mal som divný sen, nie nemyslím si, že to bol sen, myslím, že to bola spomienka. Áno spomienka... Spomienka odniekiaľ z minulosti. Nedokážem si na ňu spomenúť. Je to akoby tu bola, ale nedokážem si vybaviť obrazy. Cítim, že bola neobyčajná, niekde v hĺby duše to viem. Zožiera ma únava...
Musím si spomenúť.
Zišiel som dole po schodoch. Doma nikto nebol. Opäť. Už celých 5 rokov.
Niekoho desia ulice pokryté tmavým plášťom noci, no mne to prináša blaho a pokoj na duši. Ulice sú prázdne, žiadna dýchajúca duša v okolí. Ani sa im nečudujem. Stále nás sledujú, počujem ich vzdychy a hľad po strachu, nemajú zľutovanie. Nepoznajú strach. Nemajú minulosť, prítomnosť ani budúcnosť.
Mal by som sa báť? Zrejme... Ale viem, že mi nemôžu ublížiť. Aspoň nie teraz.
Je tu nádherne. Jarný vánok tu hore je príjemný, je fajn cítiť na sebe aj niečo iné ako odpor a pohŕdanie ľudí. Má to vôbec zmyseľ tu zostávať ak sú ľudia taký? Všímajú si len tých, ktorý majú peniaze... A ľudia čo sú pod ich úroveň? O tých neprejavujú žiaden záujem. Prečo som teda vlastne stále tu? Nemám tu prečo byť.
Domov? To nieje žiadna výhra. Každým dňom ma rohy tohto domu desia viac a viac. Je to tu cítiť narušitelom. Viem, že sa niečo blíži. Napádajú tento dom ako odporný vírus. Zožierajú ho od základov. Nemajú zľutovanie. Prečo tu vôbec zostávam? Neviem. A kto vlastne sú? Neviem. Ale mám pocit, že sa to čoskoro dozviem.
KAMU SEDANG MEMBACA
Deep into the Dark
HororNočné mory niesú tvojou silnou stránkou? Pretože toto celé bude jedná nekončiaca nočná mora... Budem sa ťa snažiť vtiahnuť hlboko do tvojej mysle... Pokúsim sa ťa prinútiť rozmýšlať o sebe. Vytvoriť v tebe nadšenie pre ďaľšie čítanie. Ale poctatu p...
