Záškodnícka mapa

4.

,,Triedenie máme úspešne za sebou!" zvolal riaditeľ, zatlieskal, a na stoloch sa objavili tácne plné jedla.

Prekvapení študenti sa napcahávali koláčmi všetkých druhov, pečenými zvieratami, lahodnými kašami a všetky tieto chutné pokrmy zapíjali tými najlepšími nápojmi.

James si nabral pečeného králika a päť tekvicových pirohov. Pobavene sa pozeral na Siriusa, ktorý mal tanier plný prepeličích krídeliek, jahodových koláčov a jablkového múčniku.

,,Inak, ja som Peter!" podával Jamesovi zašpinenú ruku tučný chlapec vedľa neho.

,,Ahoj Peter, ja som James. Ruku ti však podám neskôr." zmetene sa zasmial James.

,,Som šťastný že som Chrabromilčan. Moja mamka je z Bystrohlavu. A otec mukel." s plnými ústami konštatoval Peter.

,,Aj ja som rád. Matka s Otcom vyletia z kože keď to zistia." zlomyslene sa zasmial Sirius, a odhryzol si z múčniku.

James sa zasmial. Zrak mu však padol na Remusa, ktorý sedel vedľa Petra.

Skoro nič nejedol. V ruke sa pohrával s vidličkou a pichal ňou do grilovaného holuba. Bol pri tom veľmi tajomný a rihy na tvári sa mu v jemnom svetle sviečok zvýrazňovali. Ted chlapec ho čím ďalej, tým viac zaujímal.

Keď všetci študenti dojedli, a jedlo zo stolou zmizlo rovnako rýchlo, ako sa objavilo, prefekti zozbierali svojich prvákov, a previedli ich cez hrad.

Chrabromilčania šli cez dlhé chodby,  tmavé miestnosti a točité či pohyblivé schodiská.

Počas cesty  ich sprevádzali duchovia. Rozprávali im zábavné príbehy, či klebety, ktoré sa počas rokov podozvedali. Jamesovi sa najviac páčil Tučný mních. Hovoril príbeh, ako sa opil z Ohnivej wiskey keď ho vyhodili z kláštora, a čo všetko povystrájal. James sa od smiechu chytal za brucho.

Ďalej to boli zvedavé pohyblivé obrazy, ktoré sa nakláňali, aby čo najlepšie uzreli nových žiakov, a milo sa im prihovárali.

Nakoniec, skupinka Chrabromilčanov prišla k obrazu tučnej ženy v brokátových šatoch, a venčeku z ľúčnych kvetov.

,,Ahojte, púpätká drahé. Pozri Archie! Vidíš tie ružovučké líčka? Aký sú len rozkošní, však Archie?" spevavým hlasom poznamenala žena.

,,Heslo je Rubínové slzy." znudene povedal prefekt.

,,Ale prestaň Archie! Ja sa chcem len porozprávať. A vidíš tie maličičké hábity?"

,,Rubínové slzy!"

,,Achjaj Archie. Prečo si taký?! No ale tak... Keď inak nedáš..." dotknuto poznamenala žena a preklopila obraz tak, že študenti mohli vojsť dnu.

Ocitli sa v okrúhlej miestnosti s kozubom, a pohodlnými kreslami. Na stenách boli police, a na každom kresle dva zlaté vankúšiky, nábytok bol drevený, potiahnutý červenou látkou. Aj v tejto miestnosti bolo pár obrazov, ktoré radostne tlieskali, a vítali nováčikov.  Z miestnosti viedli dve Schodiská, jedno doprava, a druhé doľava.

James ostal v nemom úžase, rovnako ako aj ostatní prváci.

,,Takže, vitajte v Chrabromilskej spoločenskej miestnosti. Tu sa budete učiť, a tráviť väčšinu vášho voľného času. Vyučovanie začína zajtra o ôsmej. Rozvrhy vám budú poskytnuté pri raňajkách, tie začínajú o šiestej. Veci už máte v Izbách, dievčatá vpravo, chlapci vľavo. Nejaké otázky? Nie? Super.  Želám vám dobrú noc." znudene povedal Archie a zívol si.

James, Sirius a Peter sa nadšene rozbehli hore schodmi.

,,Hej James! Počkaj prosím!" ozvalo sa zdola.