Záškodnícka mapa

6.

„James!"

„Sirius!"

Skríkli chlapci pri čom sa silno objali na privítanie.

"Páni, tie tri týždne mi pripadali ako väčnosť! S našimi sme sa premiestnili k matkiným rodičom a tam sme strávili celé sviatky. Nevieš si predstaviť aká prítulná je Maman... To je moja starká, len aby sa vedelo. Neviem prečo ju tak voláme... Každopádne, celý čas sa so mnou chcela obijímať a túliť a hoci som lapal po dychu a hlava mi priam zmodrela, nezaujímalo ju to. Vraj je to daň ktorú musím platiť ako jej jediné vnúča." Chichotal sa James pri čom niesol svoj ťažký kufor hore točitým schodiskom Chrabromilskej klubovne.

Sirius ho pobavene sledoval, pri čom mu niekoľko krát chcel ponúknuť pomoc, ale uvedomil si, že takto je to o dosť zábavnejšie.

Keď sa im konečne podarilo dostať sa do ich prváckej izby na treťom poschodí veže, otvorili dvere a so smiechom sa vrhli do stredu komnaty.

„Pri veľkom Merlinovi, Sirius. Vetral si tu vôbec? Ak si sa za tri týždne ani nepriblížil k oknu, odmietam tu s tebou žiť." pobavene sa ozval hlas vo dverách.

„Lupin! Tak rád ťa vidím kamarát!" Hodil sa na vysokého chlapca Sirius a s úškrnom ho začal štekliť.

Vzťah medzi Remusom a Siriusom bol zložitý, ale dá sa povedať, že si k sebe našli cestu a stali sa z nich priatelia. Nebolo to tak ľahké ako s Jamesom či Petrom, Jamesa má každý rád kôli jeho šarmu a humoru a Peter sa vždy rád prispôsobí väčšine. Lenže introvertná povaha Remusa a entuziasmus Siriusa vytvárali medzi sebou zvláštnu, neidentifikovateľnú kombináciu.

„Zlez zo mňa!" navonok nahnevane ho odstrkoval Remus, no jeho úškrn na tvári prezrádzal, že aj on je rád v prítomnosti jeho priateľov.

„Chlapci! Doniesol som cukríky, šetril som si ich celé prázdniny, dostal som ich na Vianoce! Trochu som síce vyjedol ale..."

„Peter!" Vtiahol do objatia zavalitého chlapca Sirius a gestom ruky zavolal aj posledného zo štvorice. James sa na nich pobavene uškrnul, rozbehol sa a skočil na chlapcov čo zapríčinilo pád a následný nával smiechu.

***

„Uhhh. Zase pondelok." Zamrnčal Peter pri čom si narýchlo viazal kravatu a rýchlim krokom nasledoval svojich priateľov.

„Žeby sa tu niekomu stále driemalo?" Nadvihol obočie Sirius pri čom brnkol na nos zývajúcemu Petrovi.

„Veď my vieme čo ťa preberie." Naklonil sa k nemu James pri čom nenápadne vytiahol svoj prútik.

"Bež bež ako len vieš!" zakričal a prútikom zašibal malému chlapcovi pred nosom.

Ten sa s krikom rozbehol dolu schodmi, naprieč chodbou, pri čom sa jeho nohy nekontrolovateľne motali a nevedel ich zastaviť. Chlapci ho so smiechom nasledovali, utekali za ním a nevšímali si urážky starších študentov pohoršených z ich detinskosti.

„Do pekla, James! Ktorou stranou išiel?" Zadychčane sa spýtal Sirius.

„Uh, do prava,"

„To bola otázka či odpoveď?"

„Proste bežme v pravo!"