The dragon princess ✅

Nový člen rodiny

(Jasion)

O pár týždňov nadíde ten osudný deň. Taya začne rodiť. Akurát bola v stajni pozrieť Auroru, keď to na ňu prišlo. Dá tak do stavu pohotovosti celú rodinu až po Lolu. Pomôžem Tayi do domu a panikárim. Mama, Avery, Kayle a aj Charlotte (áno, Charlotte!) sa s ňou zavrú do izby. Sú to mučivé chvíle. Neviem, čo konkrétne sa tam dnu deje, no Tayine výkriky sa ozývajú celým domom.

,,Klobúk dolu pred ženami za toto," povie zhrozene Rod. Bratia sa ma snažia upokojiť.

,,Nechaj ma, Shen," poviem mu, keď sa ma snaží prinútiť usadiť sa.

,,Točí sa mi z teba hlava, ako tu chodíš sprava doľava a zľava doprava ako taký idiot. Vychodíš tu dieru, človeče. Nijako tak Tayi nepomôžeš."

Sa mu povie, jeho žena tam dnu nerodí. On nemá moje starosti.

,,Koľko to môže trvať? Celý pôrod?" spýtam sa.

,,Hodiny," povedia mi. Pri tom pomyslení zakňučím a radšej si skutočne sadnem.

,,Žiaden strach. Po pôrode to bude len horšie," povie Rod škodoradostne. ,,Bude to plakať, cikať, kakať.. a možno chrliť oheň."

Zahľadím sa na dvere a modlím sa ku všetkým svätým, nech to aj Taya, aj to malé prežijú. Ozve sa ďalší výkrik a slová, že má Taya tlačiť. Trvá to strašne dlho, pristihnem sa, že som z toho úplne zúfalý, dokonca natoľko, že chcem rozraziť dvere. Snažím sa upokojiť. Výkriky nakoniec ustanú. Čo sa tam dnu deje? Už porodila?

Keď z drevených dverí po ďalšej dlhej chvíli vyjde unavená Kayle, ihneď vyskočím do stoja a napriek jej protestom prekĺznem dnu.

Taya leží v tvári červená a upotená na posteli a pohľadom sleduje drobné telíčko, ktoré má práve na rukách moja mama, a ktoré mrnčí. Taya sa usmeje a ja zmäknem pri pohľade, ktorý sa mi naskytne. Všetok strach opadne a nahradí ho niečo nové, neopísateľné. Hľadím na to ako vymletý a konečne zavriem ústa a verím, že sa mi dostalo toľkého šťastia.

,,Zvládli sme to," pošepne vyčerpaná Taya, na čo ma obleje úľava. Plače. Nie sú to však slzy smútku, ale slzy ako keď sa vám po namáhavej drine dostane ocenenia, keď ste pyšný na to, že ste niečo dokázali a to úsilie skutočne stálo za to.

,,Chcete ju na ruky?" spýta sa mama.

,,Ju?"

,,Je to dievčatko, Jas. Máme dievčatko."

Som šťastný. Všetko, o čo mi išlo, bolo, aby boli obaja živí a zdraví, na pohlaví mi veľmi nezáležalo. Hoci som si viac želal chlapca, ktorého by som brával na lovy, nie som vôbec sklamaný. Dievča je tiež dobré.

,,Áno, babi," poviem mame s úsmevom, nech nám ukáže malú. Mama opatrne položí malý uzlíček Tayi na ruky. Malá rozhadzuje rúčkami a stále mrnčí. Taya ju pokolíše na rukách a začne sa s ňou maznať.

,,Pozri sa na ňu. Čistá ty," zavtipkujem, keď vidím celkový bojovný postoj maličkej.

,,Má fialové očká," ozve sa mama. Žasnem. Je taká malá a krehká.. krásna. Keď mi ju Taya opatrne položí na ruky, takmer sa mi stráca v náručí. Váham, ako ju mám správne držať a tak, bojím sa toho, že jej ublížim, ak ju nesprávne chytím, no pomôžu mi s tým. Je ľahká ako pierko. Zaprisahám sa, že ju budem chrániť ako oko v hlave, pretože je to jedna z najkrajších vecí, ktoré mám.

,,Ako ju budeme volať?" spýta sa Taya. Myseľ mi začne pracovať na plné obrátky. Položím malú na Tayinu hruď, stále ju však držiaci za hlavičku.