ZLÉ vs SILNÉ dievča.✔

6 kapitola

Rebeka
Zaviedla som ho na koniec chodby a doslova ho zatiahla na dievčenské wc.
Tváril sa dosť prekvapene. Asi to nečakal. Len som sa pousmiala. Pochybujem že tu ešte nebol , ale určite za iným úmyslom.

"Tak vysyp to; čo chceš?" Štekla som po ňom.
"Ja ale nič nechcem.
To ty si ma sem zatiahla." Tak chlapček sa bude hrať na netýkavku?
No dobre ako myslí , nemám na to čas.
"Pozri krásavec tie.."
Nenechal ma dopovedať a skočil mi do reči .
"Je síce  pekne ,že si myslíš, že som krásny, ale volam sa Kristián."
"Och bože to si robíš zo mňa srandu? Mne je ukradnutè ako sa voláš a čo si zač. Jediné čo od teba chcem tak to je aby si mi dal svätý pokoj a vyhýbal sa mi. Jasné?!!!"
Už som začala byť nervózna.

Je ráno ,moc ráno , na to aby som mala energiu na takéhoto idiota.

"No Boh tiež niesom. Ale nechápem. Ako ti mam dať pokoj?Veď ty si zavolala mňa. "

Hajzel. Dýchaj . Dýchaj. Snaž sa ho nezabiť. On ti zato nestojí.

"Dobre ako chceš. Hraj sa na blbeho. Aj keď nieje isté , že ním nie si. " pri tejto predstave som sa musela pousmiať. Veď ja ani neviem čo je zač. On môže byť naozaj taký blbý.
Mračil sa, čo mi bolo jedno.

"Blbý neblby to je vlasne jedno. Tak ti to poviem po lopate.
Nepozeraj sa na mňa!!!
Ty ani ta tvoja partička.
Proste ma ignorujte.
A hlavne prestaň sa na mňa pýtať!!!
Oslovíš ma vtedy ,keď budeš naozaj niečo potrebovať čo sa týka školy. Inak sa mi úplne strať z oči. Rozumel si ? Či ešte stále to ta tvoja hlavička nepochopila?"

Tváril sa všelijako.
Je ho pohľad sa menil celý čas mojho monológu.
Najskôr bol zvedaví, potom zarazený. Nakoniec to bolo niečo medzi znechutením  a pohrdaním.

A nech. Na takéto veci, som zvyknutá. Ak si myslí že som ako iné a skočim mu okolo krku a pretiahnem ho tu, tak je na omile.

Keď dlhšie nič nehovoril ,tak som sa otočila na odchod. No hneď ako som sa dotkla kľučky ma zastavil.
Prutko ma otočil a oprel o dvere. Bola som v šoku toto som nečakala. Ale nevystrašilo ma to. Pristúpil dosť blízko čo mi prekážalo, lebo už dlho ,nik neprekročil tuto hranicu. No okrem sestry.

Celý čas som sa mu pozerala do očí. A čakala čo z neho vylezie. Jeho ruky si oprel o dvere , hneď vedľa mojej hlavy a pozeral sa mi do očí.

Hm musím uznať že tie jeho sú krásne. Teraz som si ich mohla poriadne popozerať. Boli veľké a krásne hnedé. No teraz by som povedala , že až čokoládové. Čím dlhšie som sa do nich pozerala tým ďalej som padala. Naozaj by sa v nich dalo stratiť.
Utopiť.

Je mi jasné že keď sa raz nejaká do nich zapozerá ,nevie ani ako sa volá.
Len ja niesom nejaká ja som ja!
"Vieš Rebeka. Myslel som si že si normálna. Konečne som myslel že bude zábava. Ale ako vidím tak môj úsudok bol správny.
Si len namyslená , rozmaznaná sopľana!Si ešte veľké dieťa ,ktoré si myslí ,že môže všetko. Čo akože teraz odo mňa do pi...e čakáš? Nebodaj že sa tu zložím či čo? Mne je tiež ukradnuté čo chceš ty. Ja sa budem pozerať koľko chcem a na čo chcem."

Chlapec sa nezdá. Musela som sa pousmiať. Všetci vždy ustúpia. Hlavne tí čo ma poznajú.

"Napochoduješ si tu ako taká mala rozmaznaná sopľana a čo čakáš že ti teraz budeme bozkávať riť či čo? !" Chlapcovi asi praskaju nervy . Asi sa mu nepáči ,že sa smejem. Ale čo keď je taký zlatý, keď sa snaží byť dôležitý.
"Kur...a nesmej sa.!!"
"Prečo by som nemala? Keby si sa videl ,tak sa smeješ aj ty. Si trápny ak si myslíš ,že o mne niečo vieš. Je mi smiešne ako sa snažíš tváriť ,že ma poznáš a vieš aká som. Vieš hovno!!!
A tak to aj ostane. Je mi ukradnuté čo si o mne myslíš. Tak dúfam ,že keď už vieš aká podľa teba, naozaj som. Tak mi dáš konečne pokoj. A ja si môžem žiť, tak ako doteraz. A ty tiež."
"Kur..a nechápem ťa. O čo ti ide .? Veď som chcel len aby sme vychádzali. Ale nie slečinla sa musí hrať na dôležitú. O ja nikoho nepotrebujem bla bla bla ja som najlepšia na svete bla bla ste spodina bla bal bal......"

Každý raz treskol päsťou vedľa mojej hlavy.
"Som drsnačka bla bla bal "

Do riti!
Nie. Už zasa. Toto skur...e gesto mi bolo až moc známe. Nie toto som poznala až moc dobre.

V momente sa mi zahmelo pred očami a videla som tam zasa stať jeho, toho skur... syna.
Zase. Nie! Teraz nie! Prosím!
Moje telo začalo panikáriť.
Jeho som už ani nevnímala.

Už tam bol iba on ten bastard ktorý zavinil že som aká som!
OTEC!!!
NIE! UŽ NIE! PROSÍM TERAZ TO NECHCEM ZASA PREZIŤ. UŽ NIE!
pri ďalšej rano do dvería ma už trhlo.
Zasa som mala 14. Zasa som tam bola. A on on zasa držal Elu a ja som bola slabá. Nie nie nie nie nie nie ........... !!!!!!!

Kristián
Kur..a ta ma ale naštvala. Ešte sa mi nestalo aby som sa takto prestal ovládať.

To čo tu vravela a tvárila sa pri tom, ako keby nič ma štvalo. Veď som jej nič nespravil a ona tu ide na mňa hučať. Naziapal som na ňu , povedal prvé čo mi napadlo a ona nič iba sa usmievala. A pozerala sa mi do očí. Kur..a tie jej oči. Su tak krásne modré, maju tyrkysoví nádych.
Topím sa vnich.

Kur..a spametaj sa !!!
Naštvalo ma to ešte viac, že aj napriek všetkému sa mi páči a túžim ju pobozkať. Neviem sa na ňu prestať pozerať a zmieriť sa stým že je inde ako ja.

A ona sa smiala. Kur..a. chápete? Bojoval som stým či ju pobozkať , alebo jej jednu streliť.
Ale nespravil som ani jedno. Račej som začal udierať do dverí. Už som ju ani nevnímal. Len som jej nadával a hučal po nej. Keď už som sa ako tak upokojil pozrel som sa na ňu. Ale to čo som videl ma donútili cúvnuť.

Zrazu bola iná. Jej oči boli rozšírené a mala v nich zdesenie. Strach. Bolesť. Ani to neviem opísať slovami. Ale pohľad ktorím sa na mňa pozerala bol strašný. Ona sa ani nepozerala na mňa pozerala sa cezomňa ako keby videla ducha. Cela zbledla a strašne ťažko dýchala. Celá sa triasla. Bol som v šoku nevedel som čo mam robiť. Toto som nečakal. Chvíľami sa mi zdalo že ani nedýcha. Jej dych sa zastavil . Pristúpil som knej a jemne sa jej dotkol. No ju trhlo a stale dokola si potichu opakovala nie nie nie nie...
Zľakol som sa naozaj vyzerala ako keby ušla z cvokárne.
Kur..a čo teraz? Fakt som nevedel čo robiť ona bola mimo. Kur..a čo donúti človeka sa takto tváriť? Bál som sa oňu . Dokonca aj o seba. Neviem čo mám od nej čakať.

Pristúpil som knej a zatriasol ňou. No nepomohlo. Bolo to ešte horšie. Teraz zadržala dych. Čakal som čakal. Sekundy ubiehali a ona nič. Vyzerala  ako keby sa nevedela nadýchnuť.
"Kur...a dýchaj!" Kričal som po nej, no nič.
Ja viem možno to teraz nevyzerá, ako dobrý nápad ,ale vtedy som naozaj nevedel čo ďalej, oblial som ju. Bolo tam umývadlo a tak som ju oblial.
A pomohlo. Konečne sa nadýchla. A začala žmurkať.
"Už si zasa tu ? Vnímaš? "
Zmetene sa na mňa pozrela. A potom sa jej oči rozšírili poznaním. Zalapala po dychu zvrtla sa otvorila dvere a A začala utekať.
Bol som v šoku. Keď som sa spametal bežal som za ňou ,ale nevidel som ju.
Možno sa vrátila do triedy. Bežal som tam. Ani neviem kedy zvonilo. Ako dlho sme boli na tom wc?

Vbehol som do triedy a pozrel na jej miesto. Nič nebola tam. Všetci sa na mňa pozerali.
"Kde ste boli už je dávno hodina!" Štekala triedna z ktoróu máme jazyky.
"Ja Prepáčte.... ja ..." kur..a čo mam povedať .
"A kde je Reba? Že vraj bola svami. "
"Ja no ona... ja neviem." Už som
bol zúfalí čo mam robiť.
"Kde je?!" Kričala a postavila sa predo mňa. Zdrapila ma za ruku a ťahala von z triedy.
"Kristian kde je Rebeka?!"
"Ja neviem my no my sme sa pohádali a ona potom ja neviem čo sa stalo proste zbledla a nevnímala. Tak som ju oblial a ona potom ušla. Ja myslel som že bude tu."
Povedal som zlomene. Začal som sa nervózne prechádzať a ťahať sa za vlasy.
"Kľud upokoj sa Kristian.!"
"Kur..a ako sa mam upokojiť vy ste ju nevideli. Ona ona ja ani neviem ako to opísať. Je to moja chyba. Mal som ju počúvať a držať sa od nej ďalej. Kur..a!"
"Sklapni! To nieje tvoja chyba! To sa dalo čakať je toho na ňu moc. To ja som to nemala dovoliť! "
"Vy viete čo to bolo?"
"Ano viem dostala panický záchvat. Len do riti čo teraz? Kam išla?"
"Neviem."
"Bež za Elenou a povec jej čo sa stako. A prídete sem!"