ZLÉ vs SILNÉ dievča.✔

32 kapitola

Kristián
Fero mi nič nechcel povedať. Chvíľu sne sa bavili o tom kde som bol a čo som bol. Spomínal som mu nejaké kluby v ktorých som trénoval a aj zápasy.  No čo ste čakali čo som robil na cestách? Zápasil som.

Zrazu sa rozrazili dvere a vnich stal naštvaný Tomáš.
"Fero kur...a ako je možné že sa tí dvaja stretli!" Zazjapal po Ferovi.
"Čo?  Ako to vieš? "
"Kur...a neser ma . Stretol som Rebu. A bola dosť mimo. Pýtala sa ma na tohoto idiota! "
"A čo si jej povedal?"
"Nič čo by som mal? Ale  chce vysvetlenie kto to je a odkiaľ ju pozná a prečo bol na nu drzý!  Kur....a ! Čo jej mám teraz povedať! "
Čo?  Ničomu som nechápal.  Ja bol som úplne mimo. Oni oni sa naozaj bavili ako keby ma ona nepoznala. Ako keby to nebola Reba.
"Haló aj ja som tu! A čakám na vysvetlenie!" Už som nemohol byť dlhšie ticho. Ja potrebujem to vedieť.
"Kur..a na teba som zabudol."
Povedal Tomáš a asi až teraz si ma všimol.
"Hovorte čo sa to tu deje?  A chcem pravdu!"
"Môj zlatý ty si tú možnosť mal a vysral si sa na ňu.  Všetko si mohol vedieť lem keby si si prečítal ten sku... list! !" Kričal Tomáš.
"Ja viem. A ver že som to sto krát oľutoval. Ale už je neskoro. A to je jedno veď ani nevieš čo v ňom bolo ako si môžeš byť istý ako by som reagoval?!"
"Ale ja viem čo v ňom bolo. Tie slová ma strašili každú noc! Keď som nevedel čo sňou je!"
"Čo? ! Ty ty si ten list čítal? "
"Hej. Rebeka mi kazála že ho mam prečítať a potom zničiť."
"A povieš mi čo tam bolo?"
"Nie! Ale môžem ti ho dať prečítať. "
"Čo ty ty si ho naznačil?" Bol som v  šoku.  Ja zrazu tu bola malička nádej že ešte nie je všetko stratené. Vytiahol obálku a podal mi ju.
"Nezničil. Ja nemohol som tie slová čo tam napísala no vedel som že ti ich budem musieť raz dať.  Ale kur..a nečakal som že práve teraz keď je všetko inak!"
"Ako to myslíš?"
"Prečítaj si ho a potom ti poviem zbytok príbehu.  Ktorí sa ti nebude páčiť. "

Moj Kris
Prepáč mi že som tak zmizla.
Prepáč mi že som ti to nedokázala povedať do očí.  Ale bála som sa že by si mi nedovolil odísť samej.
A ja som musela ísť sama.
Nechcem aby hocikto vedel čo sa naozaj deje. Nechcem aby sa niekto trápil kvôli mne.
Jediný kto to vie je Tomáš,  najskôr som nechcela aby si to vedel ale po tej noci som nemohla. Musím ti to povedať.
Ta noc bola najkrajšia a najúžasnejšia v mojom živote.
Ver mi prosím že byvsom nikdy od teba neodišla keby som nemusela.
Pravda je taká že som chorá.
Nie nemôžem ti povedať čo mi je a ani žiadne podrobnosti.
Ja len chcem aby si vedel že neúrekom od teba.
Ale iden niekam kde sa vyliečim. A potom sa vrátim.
Si úžasný človek ktorý mi ukázal čo je to láska.
Som ti za to nesmierne vďačná.
Naučil si ma milovať a dokonca si mi ukázal aké to je byť milovaná.
Ďakujem. Nesmierne moc ti ďakujem.
Nečakám že teraz budeš držať celibát a čakať na mňa. A chápem to.
Neviem kedy sa vrátim a či sa vratim. Ale spravím všetko pre to aby to bolo čím skôr.  Dúfam že sa ešte niekedy uvidíme.
Milujen ťa Kristián
Z láskou navždy tvoja Rebeka
♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥♡♥

Každé jedno slovo bodalo ako nôž.  Zarivalo sa mi do srdca a krájalo ho na kúsky.  Ona ona ma milovala. A neustále odo mňa.  Ona je CHORA!!!?
Tieto slová sa mi neustále opakovali v hlave. Ani neviem ako ale začal som nekontrolovateľne plakať.  Ten pocit čo mi zvieral srdce. Nemohol som sa nadýchnuť.  Ja už som  sa nechcel nadýchnuť.  Ja ja sklamal som ju. Ona ma milovala! Tak strašne moc!  A ja ja som na ňu nepočkal!   Ano som si tento list neprečítal! Stačilo by aby som nebol taký kok..t a všetko by bolo fajn!
Ja odsúdil som ženu ktorú milujem len pre svoju hrdosť! 
Chcem zomrieť!
"Kris! Preber sa ! Dýchaj! "
Vnímal som ako niekdo po mne kričí a trasie mnou no mne to bolo jedno. Ja už nechcem žiť!  Ten pocit hamby a sklamania zo seba samého je strašný. Ako som to mohol dopustiť?!
"Kur...a Kristián!"
"Ja som taký kok..t zabite ma! Ja ako som mohol?! Ako som mohol?! Chcen zomrieť!" Kričal som a plakal. Nevedel som prestať.  Nechcel som prestať!
Zrazu som cítil ako ma niekto objíma, Fero.
"Si ten najvetší ale to je teraz ten najmenší problém.  Tá horšia časť ťa ešte len čaká"  povedal smutné Tomáš a potlapkal ma po placi. Čo môže byť ešte horšie?
"Hovor!  Čo jej je? "
"Dobre len nepanikár a nechaj ma to dopovedať celé." Prikývol som čo iné mi ostáva.
"Dobre nebudem to naťahovať a ani ti nebudem vravieť detaili, lebo by ma zabila keby sa to niekedy dozvedela. Takže ona no bola chorá.  Mala nádor v hlave. Nie kľud už nemá.  Odcestovala do zahraničia aby sa vyliečila.  Nie neviem kde presne bola nikomu to nechcela povedať a keby som nebol doktor tak to neviem ani ja. Ale to je teraz už jedno. Liečila sa a nebolo to vôbec ľahké.  No nejakým zázrakom sa jej podarilo prežiť a ten nádor jej vybrali. A aj preto vyzerá tak ako vyzerá.  Liečba tejto choroby je zla. No preto tie jej vlasy a telo. Čo si si určite všimol." Kur...a zabite ma ! Ja toto je horšie ako smrť!
"No a potom to čo sa tu stalo.  On no ona si ťá naozaj nepamätá.  Ona totiž stratila pamäť. Keď sa prebrala nepamätala si nič a nikoho. Časom si začala spomínať a teraz už je na to dobre už pozná skoro každého. Ale problém je ten že na teba si akosi nevie alebo neche spomenúť. "
Čo! 
"Ja ja neviem čo mám povedať neviem čo mám robiť . Chcem zomrieť ona ona trpela a ja ja som sa tu zabával a nadával na ňu! Prečo ste mi nič nepovedali! A ako to že to vie Fero?!'
"No to je tak že Fero ma donútil mu to povedať ale ver že to tisíc krát oľutoval.  Ten pocit že nevieš kde je a či ešte žije.  A to že vieš ako strašne trpí a je tam sama nebol nič moc!"  Povedal Tomáš.  Nie nie nie!!!
"A ty keby si nebol taký idiot si to mohol vedieť ale to je už jedno. Len neviem čo teraz. Ona ona sa bude pýtať a ja neviem čo jej mám povedať.  Ona naposledy pred tou operáciou keď som sňou volal tak sa na teba pýtala a vedela že si si ten list neprečítal.  Povedala že ho mám zničiť že ťa chce nechať žiť.  Vtedy bola na tom zle. Mysleli sme že to možno ani neprežije a ona chcela aby si netrpel.  Ona chránila vás všetkých. Nechcela aby ste sa na ňu pozerali ako umiera a trpeli celý ten čas sňou."
"Ako ako mohla. Sama ona sama tam trpela a aj tak chránila nás.  Veď to muselo byť strašné! "
"Áno bolo. To uznávam a neviem.  To je proste Reba. Alebo bola Reba. Ona bola silná a vždy chranila tých na ktorích jej záležalo.  A ty si bol jeden z nich. Račej chcela aby si zabudol a žil ako chceš ako by si sa mal každý deň trápiť či prežije."
"Ja som chuj. Ja neviem čo mám povedať nič na svete nedokáže odčinit to ako som sa zachoval. A myslím že to že na mňa zabudla hovorí za všetko"
"No ako sa to vezme. Ja podľa mňa ťa nejaká jej časť miluje. Pozri ublížil si jej. A ona ona ťa chcela nechať ísť.  Tak podľa mňa sa jej myseľ chráni pred ďalšími sklamaním. "
Má pravdu. Som sklamanie.
"Dobre. Asi je to tak aj lepšie aspoň jej už nebudem môcť ublížiť keď budem od nej čo najďalej."
"A ako to chceš spraviť? "
"No vrátil som sa lebo naši mali nehodu a otec je ešte stále v kóme a mama je na tom zle. A ja musím tu byť pre ňu.  A zatiaľ sa jej budem vyhýbať.  Budem sa tváriť že ju nepoznám. A keď sa otec preberie tak odídem navždy! "
"Kris si si istý že to chceš takto?  Ono je možnosť že si na teba spomenie.  Ani na mňa si nespomínala ale keď sme boli spolu tak sa jej vrátilo všetko čo sa týka mňa.  A nebol som jediný.  A je možné že aj pri tebe by to mohlo byť tak."
"Áno možno , ale ja si ju nezaslúžim po tom všetkom čo som  jej spôsobil by len zasa trpela. A ja pochybujem že by mi odpustila. To ako som sa zachoval sa nedá odpustiť.  Ja nechám ju tak." Povedal som a myslel som to vážne.  trpela už dosť a nezaslúži si trpieť zasa.   Milujem ju tak strašne moc a po tomto asi ešte viac ,ale aj tak sa jej musím vzdať.  Ona sa obetovala pre nás všetkých a teraz je rad na mne.  Nechať ju ísť.  Ja si už nejako poradím.  Ja niesom podstatný.  Zaslúžim si trpieť! Už navždy!