Dark Heart //BTS YoonMin// ✓

16.

,,J-Jin." So strachom som ho chytil za ruku a celý ten čas, čo sme ešte stále išli som ho ani na sekundu nepustil.

Toto peklo bolo iné, ako to v ktorom som bol. Všade bola vriaca láva, vysoké kamene, dokonca som sa bál urobiť čolilen krok, aby sa zem pod mojimi nohami nerozpadla a nespadol som rovno do tej žeravej tekutiny.

Do toho ešte to neskutočné teplo. Cítil som sa tu, ako pečená sardinka, ale to by som ešte dokázal nejak prehliadnúť, ale tisíce démonich očí, ktorý ma každým krokom sledovali určite nie. Démenov tu bolo naozaj veľa. Bál som sa, že mi niečo urobia, preto som radšej nestrácal kontak s Jinovim telom. Len tak poletovali nad nami a niečo si neustále šepkali medzi sebou.

,,To je ten chlapec."
,,Toto je Jimin ?"
,,Čo s ním robí Jin Hyung ?"
,,To je drzosť takto ho len sprevádzať po časti pekla, ktorá patrí démonom."
,,Kde s ním ide ?"
,,Vyzerá to tak, že idú k najvyššiemu vrchu."
,,Myslím si, že ho vedieť k Satanovi."
,,Počkať.....není tam náhodou s ním aj YoonGi ?"

Počul som milión hlasov zo všetkých strán a všetky reči boli smerované iba na mňa. Dosť ma znepokojovala celá táto situácia. Doslova som sa držal Jina, ako pijavica.

,,Nepočúvaj ich Jiminnie. Démoni majú kopu rečí, bolo jasné že tvoja prítomnosť ich rozruší, ale sústrediť sa iba na mňa." Povedal a ja som sa v tom na neho ešte viac zavesil. Musím sa držať Hyunga, on je teraz jediný, ktorý je na mojej strane. Teda....dúfam.

Bol som rád, že sme konečne vyšlapali ten dlhý skalnatý kopec a nejakou jaskyňou sme sa dostali rovno až k samotnému jeho vrchu, kde som už z diaľky videl asi troch démonov, ktorý sa nad niekym skláňali, no nevidel som mu do tváre, keďže ho zahaľovali ich krídla.

Vyzeralo to tak, ako keby sa o niekoho starali a jeden z nich sa na nich len pozeral a určoval im, čo majú robiť.

Trošku ma to vydesilo pretože ten jeden z nich nevyzeral, ako všetci ostatný. Mal väčšie rohy dokonca určite aj ostrejšie, z prstov mu číhali priam kilometrové pazúre alebo nechty nevedel som to z tej diaľky moc identifikovať a tie krídla. Jeho krídla siahali do neskutočnej dĺžky a šírky zárovej. Boli temnejšie, ako samotná noc dokonca v nich mal aj maličké diery, ako keby mu ich s nožíkom vydlabali a keď hovoril, mal som pocit, že jeho očné zuby boli o čosi dlhšie než ako má Jin alebo YoonGi.

Bol skrátka iný. Šiel z neho strach a mal som pocit, že aj tý dvaja démoni, ktorý tam okolo niekoho poskakovali mali z neho husiu kožu no jedno som si všimol úplne presne. Jeho krídla sa netrblietali, neboli také krásne, ako YoonGiho, ktoré ma tak upokojovali skôr pripomínali strach, hrôzu, smútok a plač.

,,J-Jin H-Hyung."

,,Drž sa ma." Urobil krok dopredu a ja som sa pevne držal jeho ramena oboma rukami a zároveň sa za neho tak schovával. Zdvíhal sa mi žalúdok z toho, ako sme sa k nemu približovali, myslel som si, že každú chvíľu odpadnem než sme konečne zastali asi pár metrov od toho strašného stvorenia a Jin prehovoril.

,,Pane." Na toto oslovenie ihneď reagoval a otočil sa naším smerom.

,,Dobre, že si tu Jin. Na teba sa vždy dá spoľahnúť. Potrebujem od teba aby si......." Hneď prestal hovoriť, keď si všimol, ako sa upútne schovávam za Jinovím chrbtom. Bol som nervózny, dokonca som aj počul, ako Jin na sucho preglgol. To ako ho oslovil....je možné že toto je samotný Vládca podsvetia ? ,,Jin." Povedal trošku nahnevaným hlasom a začal sa ku nám približovať.

Dobre....teraz mám asi fakt pocit, že skolabujem.

,,Čo tu robí človek !?" Zakričal a ukázal na mňa prstom ktorý skôr vyzeral, ako pazúr divého zvieraťa.