Dark Heart //BTS YoonMin// ✓

4.

Odkiaľ vedel moje meno ? Teda vlastne....až teraz som si spomenul na YoonGiho slová, ktoré mi hovoril.

"Tak ako anjeli pozerajú zhora my pozeráme zdola." Neviem prečo to tak zvýraznil, keď mi to hovoril no určite to malo svoj dôvod.

,,V-Vy....teda....." Pre boha Jimin vykokci sa. Popravde, ani neviem čo by som mal povedať. Všetci démoni lietali nad nami a ja som sa naozaj v tú chvíľu modlil, aby tam bol aj YoonGi a zachránil ma. Démoni sú predsa poslom smrti, dosť som sa bál byť v prítomnosti nejakého iného než Giho.

,,Poď so mnou." V rýchlosti na mňa vyhŕkol čo ma priviedlo ešte do väčších rozpakov.

,,Č-čo ?"

,,Kým nás nikto iný nevidí." Žmurkol na mňa a v ten moment ma chytil za ruku. Bolo presne tak isto ľadová, ako YoonGiho.

,,P-počkaj....k-kde ?" Myslím si, že ma ani nepočul. Rýchlym krokok ruka v ruke ma viedol po starej ceste presne tade kade išiel Joon domov a neprehovoril so mnou ani jediné slovo. Neviem či som mu mohol veriť no keby ma chcel zabiť urobil by to už skôr no nie.

Konečne sme zastali na jednom mieste čo bolo pod veľmi starým prístreškom, kde ľudia radšej ani nechodili. Je to predsa stará cesta, ulice sú naozaj v zlom stave, bordel je po celým cestách a dokonca aj park slúži len pre alkoholikov a dílerov v tomto meste. Našťastie tu nikto momentálne nebol a o to tomu démonovi zjavne šlo.

Konečne pustil moju ruku a cez prístrešok sa nakukol smerom do hora, ako keby sa mohol ujisiť, že nás tu naozaj nikto nenájde. Z oblohy venoval svoj pohľad mne čo ma znovu trošku vydesilo no nemohol som nič urobiť. Utekať by asi nemalo cenu, má predsa krídla.

,,Pockaj tu, opováž sa pohnúť z tohto miesta lebo ak ťa uvidia...." Prstom ukázal smerom na oblohu čo som hneď pochopil a znovu pokračoval. ,,Tak sa nemusíš dožiť zajtrajšieho rána." Povedal veľmi vážne a hneď na to sa mi otočil chrbtom na čo rozprestrel svoje krídla s cieľom vzlietnuť. ,,Hneď prídem len prosím ťa. Ostaň kde si a nevykukuj z toho prístrešku, aby ťa nevideli." Povedal na čo som len prikývol no to on nemal ako vidieť.

Silný zvuk vejúcich krídel otriaslo lístim, ktoré bolo na zemi, keď práve vzlietol dohora.

Vážne neviem či som práve pociťoval strach no to, ako sa ku mne choval ma celkom ukludnilo. Bol naozaj milý ako YoonGi, teda vyzeral byť.

---------------

Už to bolo celkom dlho čo neznámy odišiel. Povedal, že sa hneď vráti a ja mám naozaj strach, či sa niečo zlé nestalo. Sedel som na lavičke pod tým prístreškom čo vyzeral aka zastávka a stále som čakal na hnedovlasého "chlapca", keď v tom som konečne započul ten silný zvuk krídel, na ktorý som tak čakal. Chcel som vykuknúť vonku no potom som si spomenul na jeho slová a radšej som ostal vnútri.

Možno, že to nebol on a prvé toho som sa obával naviac. V rýchlosti som vstal z lavičky na nohy no nepohol som sa ani na krok, keď som už uvidel dvoch démonov, ktorý zastali pevne nohami na zemi a jeden z nich sa začal dívať po okolí. Bohužiaľ vďaka tme som z tej diaľky toho moc nevidel.

,,Kde je ?!" Ozval sa jeden z nich a mne už teraz bol ten hlas veľmi známi. Musím povedať, že konečne som si dokázal oddýchnuť od toho stresu. Druhý vedľa neho len ukázal mojím smerom a už som uvidel, ako sa YoonGi ku mne začal približovať. Bol som naozaj rád, že ho znovu môžem vidieť. Jeho krídla sú proste jedinečné. Keď už bol v dostatočnej blízkosti tak som hneď vedel, že to je on.

,,Yoon-...."

,,Si v poriadku ?" Skočil mi do reči a ihneď si ma začal prezerať, ako nejaký výstavný kúsok. Chytil ma za ruky a začal so mnou točiť zo strany na stranu, ako keby som bol nejaká žena, ktorá ma na sebe práve svadobné šaty a jej matka si ju v nich obzerá.