The Paper Airplane - stylinson |slovak|

Part 1.

Story by LouisTwinlikson
Translated by PuppyShine

"Musíš chodiť viac von, Louis," zamrmlal Niall, pričom strkal menšie telo preč z pohovky, pričom sa ozvalo hlasné: "Hej!"

"Ideme von, takže sa obleč tak, akoby si chcel byť dnes ošukaný," povedal írsky chlapec, vstal z pohovky, aby zdvihol Louisa z podlahy ich spoločného bytu.

"Nechcem ísť von, Niall! No tak, zostaňme tu a pozrime si film," prosil Louis, ale vzdal to, keď ho strčil do izby a dvere sa za ním zavreli.

"Neopovažuj sa odtiaľ vyjsť, kým nebudeš oblečený," Niallov hlas bol tlmený drevenými dverami.

Louis nahnevane skrížil ruky na hrudi. "Nechcem ísť von!" zamrmlal si pre seba, keď prešiel k svojmu šatníku. "Nemám ani žiadne 'chcem byť prešukaný' oblečenie." Louis zvolil tesne priliehajúcu košeľu a snažil sa nájsť svoje červené džínsy (Jeggings, ale Louis si to nikdy neprizná), ktoré zvýrazňovali jeho stehná a zadok.

19- ročnému to trvalo takmer pol hodinu, kým si našiel niečo slušné na seba. Naozaj tesné červené džínsy, príliš tesné, takže chlapec si uvedomil, že si ich dal na seba naposledy. Taktiež si dal biele tričko s čiernymi pruhmi, ako obvykle. Bolo to najlepšie oblečenie, aké mal.

"Musím ísť nakupovať," povedal si pre seba, keď si obúval pár Converse na jeho malé nohy. Myšlienku na ponožky vyhodil z okna.

"Už si konečne pripravený? Ach, môj Bože, Louis, ty si neuveriteľný!" povedal netrpezlivo Niall za dverami. Louis chvíľu pozeral na dvere, ale ignoroval volanie, aby si mohol dorobiť vlasy v kúpeľni, ktorá bola pripojená k jeho izbe. Nehodlal sa vrhnúť do niečoho, čo v skutočnosti robiť nechcel, nepripravený.

Keď mal všetko hotové a vyzeral ohromujúco, vyšiel zo svojej izby. Spolu s Niallom sa vybral k ich spoločnému autu.

"Takže, kam ideme?" spýtal sa Louis, zatiaľ čo si dával cez seba bezpečnostný pás. Niall sa na okamih na neho pozrel s veľkým úškrnom.

"Rumors," povedal írsky chlapec a snažil sa s pohľadom upretým na cestu, ignorovať tiché zastonanie od chlapca na mieste spolujazdca.

"To je gay klub, Niall. Nechcem si nikoho nájsť. Dostal som kopačky... pred týždňom!" zvolal Louis s povzdychom, keď Niall zaparkoval pred klubom.

"Môžeš ostať sám. Ja len chcem, aby si si dnes večer užil. Domov si nikoho ťahať nemusíš," povedal prísne Niall, keď vyťahoval kľúče. "Dnes je večer pre nezadaných. Máš vstup zadarmo," dodal pri vystupovaní z auta, ani nečakal na menšieho chlapca.

"Naozaj ťa práve teraz nenávidím," zvolal Louis za Niallom, pričom vystúpil z auta a kráčal ku vchodu klubu. Louis nemohol klamať, miloval tento klub. Bol to jeden z jeho obľúbených.

Posadil sa k baru, kde si objednal pár pohárikov vodky, zatiaľ čo sledoval všetkých mužov a ženy, ako tancujú na hlasnú, silne basovú hudbu. V miestnosti sa vznášal ťažký vzduch. Dnes bolo plno. Aj keď, pravdou je, že večer pre single ľudí bol vždy plný. Ľudia prichádzali, len aby si zajebali a pritom nemali žiadne záväzky.

Pomaly, ale isto strácal Louis svoje zábrany každým ďalším pohárikom. Zabudol na svoju nechuť dnes vypadnúť z bytu. Zabudol na pocit byť odkopnutý od iného chalana. Proste zabudol na všetko. Avšak, Louis si čoskoro uvedomil, že musel ísť na záchod. Potkýnal sa od baru cez celý klub až k prekvapivo čistým toaletám.

Louis si neuvedomil, že na toalete nie je sám, až kým sa neotočil, aby si umyl ruky a jeho tvár narazila do niečoho tvrdého. Vzhliadol a uvedomil si, že je to chlapec. Nie. Muž. Bol skoro o hlavu vyšší ako Louis s najdokonalejšími kučerami a tenkými perami, ktoré sa teraz uškŕňali.

"Si sám?" spýtal sa cudzinec hlbokým hlasom,pričom sa Louisova tvár začervenala a džínsy mu boli o trochu tesnejšie.

"Ja- uh, nie, nie som." Spamätal sa, otočil sa, aby si rýchlo umyl ruky a obrátil sa späť na cudzinca.

"Hm, škoda," povedal muž, naklonil sa bližšie k menšiemu. Zdvihol ruku a prešiel prstami po Louisovom vlhkom krku. Zasmial sa, keď Louis nahlas prehltol.

"Ako sa voláš?" spýtal sa Louis, pričom urobil jeden malý krok späť. Jeho opitá myseľ sa začala spamätávať a uvedomovať si strach.

"Harry. Ako sa voláš ty?" spýtal sa muž s lišiackym úsmevom.

"LL- Louis," vykoktal. Pozrel sa priamo pred seba a uvidel strieborný náhrdelník papierového lietadielka na krku vyššieho chlapca. "Pekný náhrdelník," vydýchol Louis a trochu sa začervenal. Harry sa pozrel dole na svoj náhrdelník, a potom sa znova pozrel na menšieho chlapca pred sebou.

"Tu. Chcem, aby si ho mal," povedal Harry a retiazku si zložil zo svojho krku a dal ju na ten Louisov.

"Vyzerá na tebe dobre," povedal s úsmevom a otočil sa k odchodu.

Louis si odfrkol a otočil sa späť k zrkadlu nad umývadlom, pričom sa pohrával s malým lietadielkom.

Zo záchodov odišiel o chvíľu neskôr s cieľom nájsť Nialla. Chcel ísť domov.

***

Na druhý deň ráno, Louis skoro spôsobil Liamovi, Niallovému priateľovi, srdcový infarkt. Nebolo to kvôli niečomu, čo urobil.

Prebudil sa s jednou z najhorších bolestí hlavy v posledných rokoch. Spomenul si, ako mu pomáhala mama, a tak išiel do kuchyne, aby si urobil Yorkshirský čaj s plátkom pomaranča a trochou medu.

No keď vstúpil do kuchyne bez košele, len v pyžamových nohaviciach, Liam zhíkol a pustil dva taniere s vajíčkami na zem.

"Čo je, Li?" spýtal sa Louis a pozeral sa na lahodne voňajúce vajíčka na podlahe, premýšľajúc, či by sa znížil k jedeniu z podlahy. Samozrejme by sa uistil, že by tam nemal ani jeden sklenený črep.

"Kde si do čerta vzal ten náhrdelník, Louis Tomlinson?!" Liamov hlas sa zlomil pri pohľade na Louisov krk.