The Paper Airplane - stylinson |slovak|

Part 11.

Keď sa Harry vrátil domov, Louis sledoval reprízu The Walking Dead. Vyzul si pri dverách topánky a povedal: "Idem sa osprchovať a potom môžme ísť spolu do obchodu." Louis prikývol, ale nespúšťal oči z obrazovky, pričom neprítomne hladkal Fluffy na jej jemnej hlave. Keď Harry kráčal okolo, Louis ho opatrne sledoval kútikom oka. Vedel, že sa z tohto života nedostane, ale chcel aspoň domov, kde sa mohol cítiť v bezpečí.

Zatiaľ, čo Louis uvažoval o tom, čo sa stalo s jeho životom, Harry sa rýchlo osprchoval a umyl si krv, ktorá stále pretrvávala na jeho koži. Obliekol si jednoduché oblečenie, mikinu a nohavice. Pri dverách naňho čakal Louis, keď sa vrátil do obývačky.

"Kam sa tak ponáhľaš?" spýtal sa a Louis len pokrčil ramenami, otvoril dvere a vyšiel ešte pred Harrym.

"Nebol som vonku dva dni," vysvetlil Louis. Nechcel stratiť svoju zlatistú farbu pokožky. Predtým trávil veľa času na slnku, preto bola jeho pokožka tak dokonalá, ako bola.

Harry pokrútil hlavou, no držal sa pri Louisovi, až kým sa ako malý chlapec nerozbehol ku autu. Zamkol dvere kľúčom na jeho prívesku, takže sa Louis nemohol dostať dovnútra. Snažil sa ich otvoriť, no keď sa mu to nedarilo, Harry sa mu začal smiať. Menší chlapec sa otočil a ukázal obviňujúcim prstom na vyššieho chlapca.

"Odomkni dvere, Harry, inak rozbijem okno," vyhrážal sa Louis s našpúlenými perami a rukami založenými na hrudi. No Harry sa smial ešte viac. Predklonil sa a oprel sa rukami o kolená pod záchvatom smiechu.

Keď sa upokojil dosť na toľko, aby odomkol dvere, Louis nastúpil do auta.

~

Keď prišli do obchodu, bol takmer úplne prázdny, až na pár ľudí, ktorý sa pohybovai medzi regálmi. Pracovníci sa od oboch chlapcov držali ďalej, keď zbadali náhrdelník zdobiaci Louisov krk. Harry vzal nákupný vozík a vydali sa medzi regály. Rýchlo si vytvorili systém. Harry tlačil vozík a Louis do neho hádzal veci.

"Aký druh jedla má Zayn rád?" spýtal sa Louis Harryho, ale všetko, čo dostal, bola odpoveď pokrčením ramien. Po niekoľkých okamihoch Harry odpovedal, aj keď to nebolo nič konkrétne.

"Čokoľvek," povedal Harry. Louis sa na neho pozrel, keď dával do vozíka steaky a iné druhy mäsa.

"Vôbec mi nepomáhaš," povedal Louis, keď sa pozeral na rebierka. Premýšľal, či bude mať čas na ich prípravu. Nerzhodoval sa dlho, jednoducho schmatol balíček a v duchu si predstavil všetky bylinky a omáčky na prípravu jedla. Po celú dobu nakupovania si Louis ani Harry nevšimli tajomného muža, ktorý ich sledoval po celom obchode.

"Máš rád papriku?" spýtal sa Louis Harryho a schmatol žltú, zelenú aj červenú bez toho, aby čakal na odpoveď. Úprimne, jeho odpoveď ho ani nezaujímala. Louis chcel pripraviť chutný obed a papriky potreboval. Koniec príbehu.

"Jop," bola jednoduchá odpoveď vyššieho chlapca. Louis len zavrtel hlavou nad krátkou a bezmyšlienkovitou odpoveďou.

Pokračoval v hádzaní jedla do vozíka, ktorý sa pomaly plnil. Potrebovali do domu veľa jedla, boli predsa traja hladní chlapi. A navyše, špajza a chladnička zívali prázdnotou. Zdalo sa, akoby Zayn a Harry žili z jedál, ktoré si nosili z fast foodov. Ako mohli byť takí fit, keď jedli také sračky po celú dobu?

Louis si vzdychol a vzal pár vecí, než sa otočil ku nákupnému vozíku. Hrabal sa medzi potravinami, aby sa uistil, že mal všetko, čo potreboval k jedlu, ktoré sa chystal pripraviť. No vzali aj klasické potraviny ako mlieko, vajcia, maslo a chlieb. Keď bol spokojný, usmial sa na Harryho a zdvihol palec hore. Harry zdvihol ruku, aby si dali high five, ale Louis sa inštiktívne prikrčil a zdvihol ruky, aby sám seba chránil. Keď nezacítil bolesť, pozrel sa na Harryho. Harry upieral naňho tvrdý pohľad a jeho oči boli ľadové a chladné.