Iba jeden moment [Pozastavené]

Motýlie krídla

Predrahá a zlatá moja Ens, posledná a jediná z rodu Aeterno. V teba som vždy verila a len do teba som vkládala moju dôveru. Vždy, budem pri tebe stáť a dávať na teba pozor. Aby som ti to dokázala mám pre teba dar.
Natiahla ku mne svoje ruky, ukazala mi motýľa a priložila mi ho na hruď.
Pamätaj, krása života je pominuteľná rovnako ako krása motýlich krídeľ. Stačí jeden zlý pohyb, jeden zlý dotyk, jeden dotyk zlosti a žiarlivosti a krídla motýľa stratia svoj účel. Ens moja, pamätaj. Tvoje krídla sú krehkejšie ako tie najkrehkejšie krídla motýľa...
____________________________________

Mám taký pocit, že zakaždým, keď sa prebudím, čaká ma nejaké prekvapenie. Tentokrát sa však žiadne veľké prekvapenie nekonalo. Dokázala som vnímať, no moja myseľ nepracovala. Pomaličky som si začala uvedomovať to blahodárne ticho, ktoré sa rozliehalo izbou. Pôsobilo ako hojivý zábal pre moje srdce i dušu. Takto by mi to vyhovovalo. Žiadne problémy, žiadne starosti. Len ja, nemocničná postel a...
Nemocnica! Začalo mi svitať v hlave. Predošlé udalosti sa na mna zosypali ako domček z karát. Šialené sestričky, jakubove mohutné ruky a..  V tom momente sa mi v hlave zjavilo mnoho otazok, ale jedna ich všetky prekričala: Ako je na tom vlastne otec? Je v poriadku??
Príchod sestričky s mojim otcom mi však túto skutočnosť veľmi rýchlo objasnil. Chvalabohu! Otec bol v poriadku a vyzeral ako naozajstný štramák. Už dlho som ho nevidela tak veľmi upraveného. Mal navoskované topánky, typický čierny oblek (nikdy som ich nemala rada, pretože sa použivajúlen pri dôležitých udalostiach a také ja jednoducho nemám rada), tento oblek doplnil bledomodrou košeľou a nagélovanými vlasmi. Vskutku nezvyčajný zjav, hlavne a jedine pre môjho otca.
,,Drahá moja, konečne, ako sa cítiš?" zasypal ma otázkami.
Nemala som chuť mu odpovedať a tak som len pokývala hlavou.
,,Dobre, vrátim sa po teba zajtra, keď ťa pustia. Dovtedy sa mi drž." povedal a rútil sa k dverám.
Teraz, keď som už vedela že otcovi nič nie je mohla som sa konečne zaoberať i niečim iným ako napríklad moje divné "sny". Naozaj neviem, čo znamená Ens či Aeterno. Hoci čitam veľa kníh s rôznymi latinskými či hebrejskými názvami či menami no na tieto si neviem spomenúť. Prečo si vybrala moja hlava zrovna akurát tieto dve mená? Prečo nie Agape, Hauria, Prae či čokoľvek iné? Jemineno. Práve zrovna Ens. Veď je to naozaj veľmi divné meno. A mne sa ani nepáči! Ani neviem z ktorej knihy by mohlo byť alebo kde som o ňom čítala.. Je to komplikované. Celá moja pozornosť sa zamerala na to malé stvorenie, ktoré mi žena v sne podávala. Bol to veľký motýľ so zamatovými, belasými krídelkami. Pri každom pohybe krídlom sa mu ligotali rôznymi farbami, najmä však striebristým mesačným svitom.. Bolo to také.. Prenádherné. No na druhej strane krídelká boli tenučké a dalo by sa cez ne i pozrieť. Boli skoto priesvitné. Motýlikovi to neubralo na kráse, no bol taký zraniteľný.. Jediný dotyk by mu mohlo krídla potrhať.
Počkať.. Čo to vravela? Vraj krídla dobra a dotyk zla. Tak to mám teda bujnú fantáziu! Vooou. Tlieskam si!

Druhý deň skoro ráno ma prekvapila návšteva doktora. Prišiel ma oboznámiť s mojim novým štýlom života. Pri nehode som utrpela pár vážnych zranení ako napríklad zlomená ruka, ktorá bola zasádrovaná od končekov prstov až po lakeť. Anilen jedna malá vetracia dierka. Hrôzostrašné! Ďalej som mala niekoľko oškrenín a modrín no to najhoršie čo ma postihlo som sa dozvedela až ako posledné. Pri autonehode som utrpela šok a zástavu srdca. Vraj je to zázrak, že sa im i po takom dlhom čase podarilo oživiť ma. Ale i to zo sebou nieslo svoje následky. Rytmus môjho srdca už nie je pravideľný a taký výkonný aký by mal a preto musím pravideľne brať lieky a s božou pomocou sa mi môj stav aj zlepší, možno upraví. Snáď niekedy v budúcnosti. Vraj to nie je veľké obmedzenie a veľa ľudí s takouto závadou žije a tak to prežijem i ja. Záverečné pokyny zneli v tom zmysle, kedy sa hlásiť na kontrolu, ako sa správať, ak by som mala ťažkosti a dlhé, dlhé litánie o rôznych problémoch a bolestiach ktoré ma čakajú. Nič, čo by ma zaujímalo. Pri rozprávaní už prišiel aj môj otec a my sme sa mohli pobrať domov a smerom k novému životu.
Po udalostiach posledných dní si myslím že ku krajšiemu novému životu.