" spúšťať!" Ozývalo sa z rôznych strán. Stáli sme na konci radu nevediac čo sa bude diať ďalej. Kapela stále hrala veselé piesne a snažila sa zlepšiť náladu, no svetlice ktoré každú chvíľu osvetľovali oblohu prezrádzali obrovský problém.
Člny ubúdali no ľudí bolo na palube stále ešte veľa. Videl som, ako na hladinu spúšťali poloprázdny čln.
"kapitán... Člnov už nieje veľa. Ako zachránite toľko ľudí s desiatkou člnov? " nedalo mi a musel som sa spýtať.
" Nezachránime. Máte dobrý postreh."
" prečo teda spúšťate poloprázdne člny? "
" Prečo sa mi vlastne pletiete do práce?! Zaraďte sa a čakajte až na vás príde rada!"
Po jeho slovách som nevedel čo povedať a tak som sa zaradil ako mi nakázal. Za 20 minút sme sa dostali aj my do člnu. Titanic sa medzitým pomaly ale isto nakláňal a potápal. Náš čln bol jeden z posledných a aj napriek tomu, že som vedel, že veľa ľudí zomrie, nedovolil som kapitánovi aby čln spustil pokiaľ v ňom nebude úplne plno.
Aloha!
V prvom rade sa chcem ospravedlniť za dlhú pauzu...ehm... Pardon.
Budem rada ak mi v komentároch zanecháte váš názor a poteší aj vote.
Mahalo
*Maggie
YOU ARE READING
TITANIC 1912
Historical FictionRodina Thayerovcov sa vracia z Európy späť do Ameriky. No nevedia čo zažijú na ceste domov. Nastúpia totiž na nepotopiteľný Titanic. Čo sa s nimi stane? Nájdu šťastný koniec, alebo sa stratia v hlbinách oceánu?
